Vedci zistili, že hady žijúce vo vylúčenej zóne Fukušimy je možné použiť na sledovanie rádioaktívnej kontaminácie, uvádza portál sciencealert. Desať rokov po jednej z najväčších rádioaktívnych katastrof v histórii nová štúdia popisuje, ako japonské hady dokážu zmapovať rôzne úrovne rádioaktivity životného prostredia.
„Hady sú dobrým indikátorom kontaminácie životného prostredia, pretože trávia veľa času v pôde a na nej,“ povedal ekológ James Beasley z University of Georgia. Hady neopúšťajú svoj domov veľmi často, v priemere precestujú iba 65 metrov denne. Väčšinu svojho života sa pohybujú po zemi, obývajú len malé územia a žijú relatívne dlho. Predchádzajúca štúdia uvádzala, že rádiocézia v tele hada z Fukušimy je približne rovnaká, ako jej hladina v pôde. To znamená, že vďaka výskumu hadov sa môže podariť odhaliť úroveň rádioaktivity a jej dopad na životné prostredie.
Úrovne kontaminácie životného prostredia sa môžu líšiť v závislosti od typu terénu a charakteristík krajiny, napríklad aj od pôdy. Radiačná záťaž môže pomôcť lepšie porozumieť účinkom žiarenia na konkrétne prostredie a tiež jej vplyv na ostatné voľne žijúce zvieratá. Tím vedcov pod vedením ekologičky Hannah Gerke z University of Georgia odchytil deväť užoviek, pričom im na telá pripevnili GPS zariadenia, ktoré dokonca dokázali odhaliť, či bol had na zemi alebo na strome. Takýmto spôsobom ich sledovali približne mesiac.
Vedci získali vedci údaje z celkovo 1 717 lokácií, pričom sa plazy zdržiavali najmä na okraji lesov, ale aj v blízkosti ciest. Niekoľko hadov svoj domov našlo aj v opustených budovách, najmä v starých stodolách. Iba v jednom prípade zaznamenali hada, ktorý sa od cesty vzdialil viac ako 250 metrov.
Užovky sa vyhýbali lesom - nikdy nešli hlbšie do lesa, iba na jeho okraj. Sledovanie prebiehalo v lete, od júna do augusta, počas ktorého sú hady najaktívnejšie. V zime sa japonské hady ukrývajú, čo by mohlo tiež ovplyvniť množstvo rádioaktívnych látok v ich tele, najmä ak sa zavŕtajú pod zem, uviedli vedci.
„Naše výsledky naznačujú, že správanie zvierat má veľký vplyv na radiačnú záťaž a akumuláciu kontaminantov,“ povedal Gerke. „Štúdium toho, ako konkrétne zvieratá používajú kontaminovanú krajinu, pomáha lepšie porozumieť vplyvom veľkých jadrových havárií, akými sú Fukušima a Černobyľ na životné prostredie.“
