Pexels/Inzmam Khan
StoryEditor

Prečo je pre niektorých ľudí náročnejšie byť šťastnými? Vedci konečne poznajú jednoznačnú odpoveď

The Conversationkam01.12.2021., 07:00h
Byť šťastný nie je také jednoduché, ako sa na prvý pohľad môže zdať. Čo to ovplyvňuje a prečo je pre niekoho náročnejšie dosiahnuť pocit šťastia?
Lajkuj Brainee.sk na

Self-help biznis zažíva obrovský boom, výskumov pozitívnej psychológie je ako húb po daždi a ľudia, ktorí sa nimi riadia, vraj sršia šťastím. Na druhej strane miera úzkosti, depresie a sebapoškodzovania celosvetovo stúpa, upozorňuje portál The Conversation. Sme teda naozaj odsúdení byť nešťastní, a to aj napriek týmto pokrokom v psychológii?

V roku 2005 bol v Review of General Psychology publikovaný slávny článok, ktorý svetu predstavil takzvaný koláč šťastia. Podľa neho 50 % šťastia ľudí určujú ich gény, 10 % závisí od ich okolností a 40 % závisí od „zámernej činnosti“ (a teda, či si pozitívny alebo nie). Jednoducho povedané - ak si nešťastný, s najväčšou pravdepodobnosťou si za to môžeš sám. 

Koláč, ktorý vedcom nevoňal

Koláč šťastia však bol kritizovaný z každej strany, pretože bol založený na predpokladoch o genetike, ktoré sa neskôr zdiskreditovali. Po celé desaťročia výskumníci behaviorálnej genetiky vykonávali štúdie s dvojčatami a zistili, že 40 až 50 percent rozdielov v ich šťastí bolo vysvetlených genetikou, a preto sa toto percento objavilo v koláči šťastia.

Smutná žena sedí na zemi s rukami na tvári Pexels/Liza Summer

​Behaviorálni genetici používajú štatistickú techniku ​​na odhadnutie genetických a environmentálnych zložiek na základe rodinnej príbuznosti ľudí, a preto vo svojich štúdiách používajú dvojčatá. Tieto čísla však predpokladali, že identické aj dvojvaječné dvojčatá zažívajú rovnaké prostredie, keď spolu vyrastajú – čo je predpoklad, ktorý v skutočnosti vôbec neobstojí.

V reakcii na kritiku dokumentu z roku 2005 tí istí autori napísali v roku 2019 ďalší, ktorý predstavil jemnejší prístup k vplyvu génov na šťastie, ktorý rozpoznal interakcie medzi našou genetikou a naším prostredím.

Aj v rovnakom prostredí môžeme reagovať odlišne

Príroda a výchova nie sú nezávislé, hovorí docentka Jolanta Burke z Centra pre pozitívnu psychológiu a zdravie na RCSI University of Medicine and Health Sciences v Dubline. Naopak, molekulárna genetika, štúdium štruktúry a funkcie génov na molekulárnej úrovni ukazujú, že sa navzájom neustále ovplyvňujú.

​Gény ovplyvňujú správanie, ktoré ľuďom pomáha pri výbere prostredia. Napríklad extroverzia prenášaná z rodičov na deti pomáha deťom budovať si priateľské skupiny. Rovnako prostredie mení aj génovú expresiu. Napríklad, keď boli nastávajúce matky vystavené hladu, gény ich detí sa zodpovedajúcim spôsobom zmenili, čo viedlo k chemickým zmenám, ktoré potlačili produkciu rastového faktora. 

Príroda a výchova sú vzájomne závislé a neustále sa ovplyvňujú. To je dôvod, prečo dvaja ľudia vychovávaní v rovnakom prostredí môžu reagovať odlišne. To znamená, že genetický predpoklad správania o rovnakom prostredí už neplatí. To, či sa ľudia môžu stať šťastnejšími alebo nie, tiež závisí od ich „environmentálnej citlivosti“ – ich schopnosti meniť sa.

Niektorí ľudia sú citliví na svoje prostredie, a tak môžu výrazne zmeniť svoje myšlienky, pocity a správanie v reakcii na negatívne aj pozitívne udalosti. Takže pri návšteve workshopu o blahobyte alebo čítaní knihy o pozitívnej psychológii môžu byť ovplyvnení a zažiť podstatne viac zmien v porovnaní s ostatnými. Zmena okrem toho môže trvať dlhšie.

Ryšavá žena sa šťastne usmieva Pexels/Tomaz Barcellos

Na univerzálne riešenia zabudni

Neexistuje však žiadna pozitívna psychologická intervencia, ktorá by fungovala u všetkých ľudí, pretože každý z nás je jedinečný a ako takí máme inú kapacitu pre blaho a jej výkyvy počas života. Je nám teda súdené byť nešťastní? Niektorí ľudia môžu bojovať o niečo ťažšie, aby zlepšili svoju pohodu ako iní, a tento boj môže znamenať, že budú dlhšie nešťastní. A v extrémnych prípadoch nemusia nikdy zažiť vysokú úroveň šťastia.

Iní, ktorí majú väčšiu genetickú plasticitu (sú citlivejší na životné prostredie, a preto majú väčšiu schopnosť meniť sa), môžu byť schopní zlepšiť svoju pohodu a možno aj prosperovať. A to za predpokladu, že si osvoja zdravý životný štýl a rozhodnú sa žiť a pracovať v prostredí, ktoré zvyšuje ich šťastie a schopnosť rásť.

Genetika teda neurčuje, kto sme, aj keď hrá významnú úlohu v našom blahobyte. „Dôležité sú aj naše rozhodnutia o tom, kde žijeme, s kým žijeme a ako žijeme svoje životy, ktoré ovplyvňujú naše šťastie aj šťastie ďalších generácií,” dodáva na záver Jolanta Burke.

23. jún 2022 11:36