Objavili ho vedci pred dvomi rokmi pri pobreží Kalifornie. Výskumný tím z Monterey Bay Aquarium Research Institute objavil kel v roku 2019 pri skúmaní podmorskej hory zhruba tritisíc metrov pod hladinou oceánu. Informuje o tom portál Science Alert.
Tento kel je však pre vedcov zaujímavý preto, lebo mamutie kly zvyčajne neobjavujú v mori. Vedci nakoniec zistili, že kel patril mladej samici mamuta kolumbijského. Táto samica pravdepodobne žila počas éry mladšieho paleolitu, ktorá trvala 2,7-milióna až 200-tisíc rokov. Výskumníci stále pracujú na určení presného veku tvora spolu s ďalšími podrobnosťami o jeho živote – vrátane jeho stravy a frekvencie rozmnožovania.
Postdoktorandka z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz má pocit, akoby sa ocitla v zmesi filmov Indiana Jones a Jurského parku. Objav by v konečnom dôsledku mohol signalizovať prítomnosť iných fosílií prastarých zvierat ukrytých v hlbokom mori. V tom čase výskumný tím brázdil oceán s diaľkovo ovládanými vozidlami a hľadal rôzne pozostatky vyhynutých druhov.
„Pri skúmaní morských hlbín ‚očakávate neočakávané‘, ale stále som ohromený tým, že sme narazili na tak starý kel mamuta,“ povedal Steven Haddock, vedec z Monterey Bay Aquarium Research Institute. Keď sa tento objav snažili vyloviť z oceánu, odlomil sa z neho hrot. A tak ho nemohli v celku vystaviť. V júli však tím vedcov opäť navštívil hlbiny oceánu, aby zhromaždili zvyšky artefaktu. Tentoraz na diaľkovo ovládané vozidlo pripevnili mäkké materiály, ako sú špongie, a potom opatrne zdvihli kel pomocou robotických ramien vozidla. Úplný kel dal vedcom oveľa väčšiu vzorku mamutej DNA, ktorú použili na určenie jeho druhu.
Vedci sa domnievajú, že kolumbijský mamut bol jedným z najväčších tvorov svojho druhu – pravdepodobne výsledkom kríženia mamuta srstnatého a iného druhu mamuta. Pravdepodobne používal svoje kly, aby sa chránil a hľadal potravu, keď sa pred 10-tisíc rokmi potuloval po Severnej Amerike.
Momentálne ho analyzujú, aby zistili jeho skutočný vek. Podľa najnovších dohadov je však starší ako 100-tisíc rokov. Za to, že je ešte v celku, je podľa vedcov zodpovedný oceán. Teploty v hlbokom mori sú tesne nad bodom mrazu – v priemere okolo 4 stupňov Celzia. Toto mrazivé podnebie spomaľuje rýchlosť rozpadu fosílií, rovnako ako vkladanie potravín do mrazničky zabraňuje ich predčasnému skazeniu. Fosílie majú tiež väčšiu šancu na prežitie v hlbokomorskom vysokotlakovom prostredí – podmorský tlak v najhlbších priekopách oceánu je 1100-krát väčší ako na hladine vody.
„Ak by sa kel našiel na súši, rozlúštenie jeho histórie by nebolo také jednoduché,“ uviedol v tlačovej správe Terrence Blackburn, docent na Kalifornskej univerzite v Santa Cruz.
