💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Horúčavy ženú k vode viac ľudí naraz.
- Prehriate telo reaguje vo vode horšie.
- Alkohol pri kúpaní zhoršuje úsudok aj pohyb.
- Do vody treba ísť postupne, nie skokom.
Slovenské leto má zvláštnu schopnosť prepnúť krajinu do dovolenkového módu za jediný deň. Ráno ešte riešiš maily, poobede už stojíš pri jazere s uterákom cez plece a s pocitom, že voda všetko opraví. Lenže posledné dni ukázali aj druhú stranu tejto predstavy.
Hospodárske noviny uviedli, že za posledné dva dni zomrelo v jazerách Bratislavského kraja šesť ľudí. Noviny následne písali o 12 utopených za týždeň v rámci celého Slovenska. Nie je to dôvod zatvoriť sa doma, ale skôr dôvod pochopiť, prečo sa z bežného ochladenia môže stať pár minút, ktoré nikto nestihne vrátiť späť.
Horúčava nevytvára len chuť skočiť do vody
Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že vlny horúčav zvyšujú riziko utopenia jednoducho preto, že viac ľudí hľadá úľavu pri vode a trávi tam dlhší čas. To je prvá časť skladačky. Druhá sa deje v tele ešte predtým, než človek vôbec vojde do jazera.
Pri vysokých teplotách sa organizmus prehrieva, potí, stráca tekutiny a srdce pracuje tvrdšie. Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb radí počas horúčav zostať hydratovaný a poznať príznaky prehriatia, medzi ktoré patria závraty, slabosť, nevoľnosť či bolesti hlavy.
Presne toto je pasca. Človek sa necíti dramaticky zle, iba trochu unavene, trochu smädne, trochu spomalene. Potom si povie, že krátke plávanie pomôže. Voda však nie je klimatizácia - je to prostredie, v ktorom treba dýchať, orientovať sa, hýbať rukami aj nohami a ešte si zachovať pokoj, keď sa niečo pokazí.
Studená voda vie telo prepnúť do paniky
Britská záchranárska organizácia RNLI vysvetľuje, že náhle ponorenie do studenej vody môže spôsobiť takzvaný šok zo studenej vody. Koža sa prudko ochladí, cievy sa stiahnu, pulz a tlak stúpnu a človek sa môže mimovoľne prudko nadýchnuť. Ak sa to stane s tvárou pri hladine alebo pod ňou, voda sa dostane tam, kde nemá.
Na Slovensku to nemusí znamenať ľadové more. Stačí rozdiel medzi rozpáleným telom a chladnejším jazerom, najmä po opaľovaní, alkohole, športe alebo dlhom sedení na slnku. Najrizikovejšie je skočiť naraz do neznámej vody. Nielen pre teplotný šok, ale aj pre hĺbku, kamene, konáre či bahno.
Dvojica, ktorá kazí leto
Alkohol je pri vode zákerný práve tým, že sa tvári spoločensky nevinne. Jedno pivo na brehu vyzerá neškodne, možno dokonca prinesie pocit ochladenia. Lenže americké centrum CDC upozorňuje, že alkohol zhoršuje úsudok, rovnováhu aj koordináciu. Austrálska organizácia Royal Life Saving dodáva, že aj malé množstvo alkoholu môže meniť správanie a schopnosti vo vode.
K tomu pripočítaj nestrážené vodné plochy. CDC pripomína, že jazerá a rieky majú skryté riziká - prúdy, kamene, vegetáciu či slabú viditeľnosť. Vo Francúzsku, ktoré počas aktuálnej vlny horúčav riešilo najmenej 74 utopených od 18. júna, sa väčšina tragédií podľa ministra vnútra stala mimo povolených a strážených miest na kúpanie.
Čo robiť inak?
Najlepšia rada nie je prestať chodiť k vode. Skôr prvých päť minút spomaliť. Napiť sa vody ešte pred kúpaním. Vojsť do vody postupne, najprv si ochladiť ruky, šiju a hrudník. Neplávať ďaleko len preto, že „veď to dám“. Nechodiť sám, nepiť pred plávaním a pri deťoch sa nespoliehať na to, že plytčina je automaticky bezpečná.
A keď sa vo vode niečo pokazí, nehraj sa na hrdinu bez rozmyslu. Zavolaj pomoc, hoď človeku niečo, čo pláva, a ak si už vo vode ty, najprv sa pokús upokojiť dych. Pri šoku zo studenej vody RNLI odporúča na chvíľu prestať bojovať s vodou, uvoľniť sa a splývať, kým sa dýchanie dostane pod kontrolu. Voda má byť najlepší letný únik, len je dôležité nebrať ju ako samozrejmosť.
