Matty Marečků z portálu iDnes túto otázku kládol odborníkom z českých univerzít.
Kliešťom vo všeobecnosti vyhovujú teplé a vlhké dni, najaktívnejšie bývajú spravidla od apríla do júna. V tomto období rastie okrem iného aj riziko nákazy kliešťovou encefalitídou, závažným vírusovým ochorením mozgu, ktoré sa v horších prípadoch môže skončiť ochrnutím či smrťou.
Za hodinu ich našla až sedemdesiat
Aktivita kliešťov úzko súvisí s klimatickými podmienkami a podobne ako pri komároch je najvyššia najmä v teplom a dostatočne vlhkom prostredí.
„Kliešte sú najaktívnejšie, keď vonkajšia teplota dosiahne 15 a nepresiahne 25 stupňov Celzia a vlhkosť sa pohybuje aspoň okolo 50 – 70 %, čo je najviac v apríli, máji a júni,“ spresňuje Alena Žákovská, docentka Katedry biológie Masarykovej univerzity v Brne. „Pred týždňom som za hodinu odchytila sedemdesiat lariev kliešťov.“
V tomto období si kliešte hľadajú hostiteľa, na ktorého sa prisajú. Človek je pritom len jedným z náhodných objektov a nie je tak výnimkou, že si aj pes mnohokrát odnesie z jedinej prechádzky pokojne aj desať kliešťov. Sanie krvi je pre ne nevyhnutné na to, aby mohli prejsť do ďalšieho vývinového štádia.
„Zaujímavé je, že sme zaznamenali aj odlišnú reakciu na krvné skupiny,“ podotýka Žákovská. Podľa výskumov kliešte preferujú krvnú skupinu A, najmenej sa s nimi potom stretávajú ľudia s krvnou skupinou B.
Zabudni na cesnak či ocot: Vedci vyzdvihli niečo iné
Medzi ľuďmi často kolujú babské rady, podľa ktorých kliešte odpudzuje cesnak, ocot či dokonca citrón. Treba však podotknúť, že žiadna z týchto ľudových praktík nie je vedecky podložená, a nemôže ti tak zaručiť stopercentnú ochranu.
Čo však zožalo pozitívny ohlas aj u vedcov, je klinček, presnejšie povedané klinčekovec voňavý.
„Pri porovnaní pôsobenia dvoch repelentov na dva druhy kliešťov výsledky ukázali, že vysokú repelentnú účinnosť vykazoval tak komerčný prípravok Predator, ako aj prírodný repelent z klinčekovca voňavého,“ dopĺňa Žákovská.
Zároveň dodáva, že na prípravu tohto roztoku bolo použitých sto mililitrov 40 % denaturovaného etanolu a päť gramov sušených púčikov klinčeka, pričom samotný roztok sa lúhoval desať dní. Prírodný repelent z klinčekovca odporúča aplikovať častejšie, ideálne na nohy.
„Repelent treba aplikovať iba na odkryté časti tela a vyhnúť sa oblasti očí, úst alebo podráždenej pokožke. Jeho účinok netrvá celý deň, preto je nutné aplikáciu opakovať podľa odporúčania výrobcu, najmä pri potení, kúpaní alebo vysokých teplotách,“ upozorňuje Veronika Orendášová, hovorkyňa Českej lekárskej komory.
Zároveň pripomína, že ak človek kombinuje repelent s opaľovacím krémom, mal by si najprv naniesť opaľovací prípravok a až potom repelent.
Vitamín B ti nepomôže
Medzi ľuďmi sa rovnako rozšírila aj povera o pozitívnom účinku vitamínu B. Podľa tejto povery dokáže vitamín B zmeniť telesný pach človeka natoľko, že sa stane pre kliešte menej atraktívny, či dokonca odpudivý.
Podľa Rastislava Maďara, dekana Lekárskej fakulty Ostravskej univerzity, však ide o poveru, ktorá v skutočnosti nestojí na žiadnom vedeckom základe. „Spoliehať sa na to rozhodne nedá, človek by kvôli možnej nákaze riskoval svoje zdravie.“
Medzi najúčinnejšie chemické repelenty proti kliešťom zaraďuje predovšetkým tie, ktoré obsahujú syntetické látky DEET, ikaridín a IR3535. Z prírodných repelentov môže odporučiť tie s PMD, ktorá obsahuje eukalyptus, prípadne permethrin, ktorý sa aplikuje na oblečenie alebo moskytiéry. Zdôrazňuje však, že ich účinnosť je v porovnaní so syntetickými repelentmi kratšia.
Zároveň dodáva, že jedinou istou prevenciou proti kliešťovej encefalitíde je očkovanie. „Teda okrem toho, že by človek vôbec nechodil do prírody a nekonzumoval nepasterizované mlieko a mliečne výrobky, ktorými sa vírus prenáša tiež.“
Tieto chyby ťa môžu vyjsť draho
Ochrana pred kliešťami však zďaleka nestojí len na repelentoch. Zabrániť prisatiu môžeme aj vhodne zvoleným oblečením či zodpovedným správaním v prírode. Práve tieto zdanlivé detaily často rozhodujú o tom, či sa kliešť ku koži vôbec dostane.
Úplným základom je vybrať si vhodné oblečenie. Ako by také ideálne oblečenie malo vyzerať?
- malo by byť svetlé, aby si prípadného kliešťa ľahko odhalil
- malo by byť z priedušného materiálu
- malo by mať hladký povrch, po ktorom sa kliešťom ťažšie šplhá
- malo by zakrývať čo najväčšiu časť tela
Ak sa chystáš vyraziť na prechádzku do lesa, určite by si si mal vziať tričko alebo mikinu s dlhým rukávom, dlhé nohavice a pevnú, ideálne členkovú obuv, prípadne vysoké gumáky. Nohavice si zastrč do topánok, aby sa kliešť nedostal pod látku. Dôležitú úlohu zohráva aj správne použitie repelentu. Ten si môžeš aplikovať na kožu aj na oblečenie.
Riziko prisatia môžeš znížiť aj samotným pohybom v teréne. Snaž sa držať vyznačených ciest a vyhýbaj sa vysokej tráve a krovinám, kde kliešte číhajú najčastejšie. Rozhodne si do trávy nesadaj ani nelíhaj, a to ani na podložku alebo deku. Počas prechádzky si priebežne kontroluj spodnú časť nôh.
Skontrolovať by si sa správne mal aj po grilovaní v záhrade alebo po prechádzke so psom v parku. „Mnoho ľudí si myslí, že kliešte sú len v hlbokých lesoch, pritom sa s nimi bežne stretávame aj v mestských parkoch, záhradách alebo na lúkach,“ pripomína Orendášová.
Ak nejakého kliešťa nájdeš, včas ho vytiahni. Podľa Orendášovej sa ľudia často dopúšťajú chyby, keď kliešťa pred odstránením potrú olejom alebo krémom. Správne by si ho mal čo najskôr odstrániť pinzetou a miesto vydezinfikovať.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
