Keď sa vonku ochladí a podmienky sú pre čmeliaky príliš tvrdé, oplodnené kráľovné sa stiahnu pod zem. Tam prečkávajú zimu ukryté v malých plytkých komôrkach, kde upadnú do stavu zníženého metabolizmu, ktorý sa volá diapauza, informuje portál Vice na základe článku v The New York Times. Ide o obdobie podobné hibernácii, ktoré môže trvať aj niekoľko mesiacov, zvyčajne od pol roka až po deväť mesiacov. Tento stav im umožňuje prežiť aj v nepriaznivých podmienkach. Na jar sa potom opäť objavia a zakladajú nové kolónie.
Lenže ani pod zemou nemajú úplný pokoj. Ich úkryty môžu totiž zaplaviť silné dažde alebo topiaci sa sneh. Dlho nebolo jasné, ako takéto situácie vôbec dokážu prežiť. A odpoveď prišla práve vďaka jednej náhode v laboratóriu...
Výskumníčka Sabrina Rondeau z Univerzity v Guelphe v kanadskom Ontáriu skúmala vplyv pesticídov na prezimujúce včely a čmeliaky. Snažiac sa napodobniť zimné podmienky, umiestnila kráľovné čmeliakov do skúmaviek s pôdou a tie skladovala v chladničke. V niektorých trubiciach sa však nečakane zrazila voda a niekoľko kráľovien zostalo úplne ponorených. Tie sa však neutopili... ale prežili.
Tento moment sa stal centrom záujmu a odštartoval ďalšie testy. Vedci následne skúmali viac ako sto kráľovien druhu Bombus impatiens a potvrdili, že pod vodou dokážu vydržať približne týždeň a potom sa opäť normálne zotaviť.
Ako je to vôbec možné?
Odpoveď treba hľadať práve v ich zimnom režime. Počas diapauzy sa metabolizmus kráľovnej čmeliaka spomalí približne o 99 percent. Jej telo v podstate funguje na absolútne minimum a spotrebuje len zlomok kyslíka oproti bežnému stavu.
Keď sa navyše ocitne pod vodou, metabolizmus sa ešte viac utlmí. Telo si vtedy pomáha aj anaeróbnym metabolizmom, teda spôsobom získavania energie bez kyslíka. Aj preto zvládnu tak extrémne podmienky, ktoré by väčšina iných živočíchov neprežila.
Vedci však prišli ešte na jednu zaujímavú vec: kráľovné si kyslík „nešetria“ iba tým, že by jednoducho prestali dýchať. Merania v laboratóriu ukázali, že stále prijímali kyslík a zároveň produkovali oxid uhličitý. Presný mechanizmus zatiaľ nie je úplne objasnený, no jednou z hlavných teórií je existencia takzvanej fyzikálnej žiabre – tenkej vrstvy vzduchu okolo tela, cez ktorú by mohol kyslík z okolitej vody prenikať dovnútra.
Z evolučného hľadiska do seba zapadá. Čmeliaky sa vyvíjali milióny rokov v chladnom a zasneženom prostredí, kde boli zimné záplavy či topenie snehu bežnou súčasťou života. Ich „superschopnosť“ prežiť pod vodou teda zrejme nebola zvláštnosťou, ale dôležitou výhodou.
