Táto rybka zvládla zrkadlový test.Screenshot Youtube/Osaka Metropolitan University/
StoryEditor

Prekvapivý objav: Táto malá rybka prešla testom, ktorý kedysi zvládli len najinteligentnejšie cicavce

Dominika Kuchynková06.03.2026., 12:00h

Pyskatec obyčajný je malá rybka a v oceáne má jasnú úlohu: čistí väčšie ryby od parazitov a odumretej kože. Je to taký podmorský „kozmetik“ – jemný, presný a extrémne pozorný... a okrem toho ukázal aj pozoruhodnú úroveň inteligencie.

Lajkuj Brainee.sk na

Práve táto špecializácia robí z tejto rybky ideálneho kandidáta na test, ktorý sa dlho spájal len s „top druhmi“ zvieracej inteligencie, informuje portál ScienceAlert na základe štúdie publikovanej v Scientific Reports.

Vedci už desaťročia používajú takzvaný zrkadlový test so značkou. Funguje jednoducho:

  • Zvieraťu dajú na telo značku, ktorú bez zrkadla nevidí.
  • Potom mu ukážu zrkadlo.
  • Ak sa snaží tú značku odstrániť zo seba (nie zo „zvieraťa v zrkadle“), berie sa to ako náznak sebauvedomenia.

Šimpanzy, slony či delfíny týmto testom prešli. Preto sa zrkadlový test roky bral ako „elitný filter“ inteligencie.

image

Takmer všetkým migrujúcim živočíchom hrozí vyhynutie. Najnovšia správa odhaľuje príčiny tejto katastrofy

Zmena pravidiel a šokujúci výsledok

Už v minulosti sa objavili výsledky, že pyskatec obyčajný tento test zvládol, no skeptici tvrdili, že si značku mýli s parazitom na cudzej rybe.

Nový výskum však priniesol zaujímavú zmenu: tentoraz rybky najprv označili a až potom im po prvý raz ukázali zrkadlo. Reakcia bola až prekvapivo rýchla.

Ryby snažili „parazita“ zo seba zošúchať, akoby už vedeli, že na ich tele niečo nesedí – len nevedeli, kde presne. Zrkadlo im zrazu dalo odpoveď.

Keď si rybky na zrkadlo zvykli, niektoré začali robiť niečo, čo vedcov doslova zarazilo. Vzali zo dna akvária kúsok krevety, odniesli ho k zrkadlu a pustili. Ako kúsok padal, jeho odraz padal rovnako – a ryba to fascinovane sledovala, dokonca sa dotýkala zrkadla ústami. Ako keby testovala: „Aha… takže to, čo vidím, sa hýbe presne ako to, čo držím. Zrkadlo funguje takto.“

Vedci to označujú ako spôsob, ako zviera skúma „mechaniku“ zrkadla pomocou predmetu mimo vlastného tela.

Ak sa tieto výsledky potvrdia, znamenalo by to veľkú vec: sebauvedomenie nemusí byť výsadou veľkých opíc alebo najinteligentnejších cicavcov. Podľa autorov štúdie sa táto schopnosť mohla objaviť už u kostnatých rýb pred približne 450 miliónmi rokov – a teda byť rozšírená u oveľa väčšieho množstva stavovcov, než sme si mysleli.

Takéto zistenia môžu ovplyvniť to, ako rozmýšľame o zvieracej inteligencii, výskume a dokonca aj o tom, ako definujeme vedomie (či už v biológii alebo pri umelej inteligencii).

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
04. jún 2026 11:45