Najmä čelný lalok, ktorý riadi plánovanie, rozhodovanie či sebaovládanie, dozrieva pomalšie než ostatné časti mozgu. Staršie výskumy sledovali deti a mladých ľudí, no tieto sledovania a merania zvyčajne končili v skorých až stredných dvadsiatych rokoch – a tak sa vek 25 stal akýmsi približným „odhadom“, ktorý sa postupne zmenil na všeobecne prijímanú pravdu, píše portál Vice.
„Projekt“ na celé desaťročia
Novšie štúdie, ktoré skúmali ľudí od detstva až po vysoký vek, odhalili oveľa dynamickejší obraz. Významné zmeny v bielej hmote (teda v sieťach centrálnej nervovej sústavy, ktoré prepájajú jednotlivé oblasti mozgu) prebiehajú približne do tridsiatky.
V tomto období mozog postupne prechádza z fázy budovania do fázy dolaďovania a udržiavania. Už nevytvára toľko nových spojení, ale stabilizuje tie, ktoré používame najčastejšie, aby fungovali efektívnejšie.
To však neznamená, že sa celkom prestane meniť. Neuroplasticita (schopnosť mozgu prispôsobovať sa, meniť sa a vytvárať nové nervové spojenia) zostáva aktívna počas celého života.
Ako si udržať mozog „mladý“
Dobrou správou je, že na tom, v ako stave bude mozog, sa môžeš podieľať aj ty. Čítanie, učenie sa nových vecí (napríklad cudzie jazyky, hru na hudobnom nástroji), fyzická aktivita, hranie spoločenských hier, riešenie hlavolamov či sociálne kontakty pomáhajú udržiavať jeho pružnosť. Naopak, chronický stres môže mentálne schopnosti tlmiť a zhoršovať myslenie.
Mozog teda nie je „konečný výtvor“, ktorý sa v určitom veku „uzamkne“. Je to živý, neustále sa meniaci systém, ktorý reaguje na skúsenosti, prostredie aj životný štýl. Nikdy nie je neskoro rásť, meniť sa a učiť sa nové veci.
