Myšlienka pozitívnych afirmácií vychádza z psychologickej teórie, podľa ktorej si každý z nás potrebuje o sebe udržiavať príbeh, v ktorom sme významní a schopní, píše portál ScienceAlert. Podľa lektorky Madeleine Fraser problém nastáva, keď tento obraz narušia nepríjemné zážitky – neúspech, chyby v práci, kritika či rozchod. Vtedy sa môžeš veľmi rýchlo prepadnúť do sebakritiky, úzkosti alebo smútku. Práve tu majú afirmácie fungovať ako mentálny „štít“, ktorý ťa ochráni pred negatívnymi myšlienkami.
Vety by mali byť dostatočné silné, opakované pravidelne, formulované v prítomnom čase a nabité optimizmom.
Výskumy ukazujú, že určitý účinok skutočne majú, avšak nejde o zázračnú pilulku. V niektorých prípadoch dokážu zlepšiť sebavnímanie, náladu či pocit spojenia s ostatnými, ale zvyčajne len mierne. Napríklad študenti môžu vďaka nim lepšie zvládať tlak, pacienti sa cítili menej depresívne, keď ich počúvali spolu s hudbou, a ľudia s príznakmi depresie zaznamenali po pravidelnom zapisovaní afirmácií mierne posilnenie sebavedomia.
Zaujímavé však je, že najviac profitujú tí, ktorí sa už aj tak cítia relatívne dobre sami so sebou. Ak máš nízke sebavedomie, príliš optimistické vety môžu vyvolať presne opačný efekt – namiesto povzbudenia prichádza frustrácia, pretože slová nezodpovedajú tomu, čo skutočne cítiš, upozorňuje ScienceAlert.
Keď je „pozitivita“ skôr pascou než pomocou
Prehnané tlačenie na pozitívne myslenie môže mať aj tienisté stránky. Jednou z nich je takzvaná toxická pozitivita: snaha potlačiť nepríjemné emócie a tváriť sa, že všetko je v poriadku. Lenže život nie je neustále slnečný a ignorovanie bolesti ju nezmenší, iba ju odsunie do úzadia. Navyše môžeš nadobudnúť intenzívny pocit zlyhania, keď sa ti nedarí „myslieť pozitívne“.
Krátkodobo môžu afirmácie priniesť aj príjemný pocit: malý dopamínový impulz, ktorý ťa na chvíľu povzbudí. Problém je, že tento efekt rýchlo vyprchá a môžeš začať hľadať ďalšiu a ďalšiu dávku motivácie, namiesto toho, aby si riešil skutočné príčiny nepohody.
Nebezpečné to môže byť aj v situáciách, ktoré sú objektívne škodlivé, napríklad v toxickom vzťahu či nebezpečnom prostredí. Neustále presviedčanie samého seba, že „všetko je v poriadku“, môže otupiť varovné signály a odpojiť ťa od vlastnej intuície.
Čo funguje spoľahlivejšie než opakovanie pekných viet?
Psychológovia čoraz viac zdôrazňujú dve jednoduché, ale silné stratégie. Tou prvou je súcit so sebou samým. Namiesto núteného optimizmu môže byť oveľa liečivejšie priznať si, že prežívaš náročné obdobie, a že každý by sa v takejto situácii trápil. Takýto vnútorný dialóg posilňuje odolnosť a pomáha spracovať emócie bez zbytočného tlaku.
Druhou možnosťou je podľa Nature vytvoriť si odstup od vlastných myšlienok. Skús sa na seba pozrieť akoby zvonka a pomenovať situáciu v tretej osobe, napríklad: „Marek je teraz sklamaný, ale zvládne to.“ Tento malý mentálny trik dokáže upokojiť emócie a pomôže ti reagovať rozvážnejšie, nie prudko.
Na konci dňa neexistuje jediný univerzálny spôsob myslenia, ktorý by fungoval vždy a pre každého. Oveľa dôležitejšia je flexibilita: schopnosť zastaviť sa a opýtať sa samého seba, či ti daná myšlienka naozaj pomáha, alebo ťa skôr ešte viac vyčerpáva. Ak sa už rozhodneš pre pozitívne sebahovorenie, skús ho postaviť na súcite a porozumení k sebe samému, nie iba na prázdnych motivačných sloganoch, uzatvára portál.
