Po rekordných horúčavách oceánov v rokoch 2023 a 2024, ktoré spôsobili masové bielenie koralov po celom svete, rastie obava, že ďalší podobný extrém už mnohé útesy jednoducho neprežijú, upozorňuje portál ScienceAlert.
Kľúčovú rolu hrá klimatický cyklus El Niño. Ide o prirodzený jav, ktorý ohrieva vody v Tichom oceáne a má vplyv na klímu celej planéty. Problémom je, že s globálnym otepľovaním sa tieto epizódy objavujú častejšie, sú silnejšie a medzi nimi je čoraz menej času na zotavenie.
Útesy zvyčajne potrebujú niekoľko rokov chladnejšieho obdobia, aby sa spamätali. Lenže ďalšie El Niño sa očakáva už v roku 2026, čo je príliš skoro na to, aby sa koraly stihli regenerovať. A práve to vyvoláva obavy z kritického bodu, po ktorom už návrat späť nie je možný.
Keď sa útes „zlomí“
Kolaps koralového útesu neprebieha nenápadne. Začína sa spomínaným bielením, teda stresom z teplej vody, ktorý spôsobí, že koraly vypudia riasy, s ktorými žijú v symbióze. Stratia farbu, energiu a ak horúčavy pretrvávajú, aj život.
Najzraniteľnejšie druhy miznú ako prvé. Ich miesto rýchlo zaberú riasy, ktoré vytvoria prostredie nevhodné pre nové koraly. Útes sa tak môže zmeniť na biologicky chudobnú krajinu, ktorá sa už nikdy nevráti do pôvodného stavu.
Niektoré oblasti si týmto bodom už prešli. Ak sa extrémne teploty zopakujú v krátkom čase, rozsah škôd môže byť v priebehu jedného roka ničivý.
Dobrou správou je, že nie všetky koraly reagujú rovnako. Niektoré populácie zvládli extrémne horúčavy prekvapivo dobre. To naznačuje, že určité druhy majú prirodzenú odolnosť voči teplu.
Nádej prinášajú aj hlbšie koralové útesy, ktoré sa nachádzajú desiatky metrov pod hladinou. Vďaka chladnejšej vode sú lepšie chránené a môžu fungovať ako akési „rezervy“ pre budúcnosť.
Teplo nie je jediný problém
Zvýšené teploty sú len časťou príbehu. Koraly oslabuje aj enormné znečistenie, nadmerný rybolov, výstavba na pobreží a okysľovanie oceánov spôsobené rastúcim množstvom oxidu uhličitého v atmosfére. To sťažuje koralom tvorbu pevných kostier a spomaľuje ich rast.
Príkladom, že zmena je možná, je Mezoamerický koralový útes – dlhý systém útesov a lagún, ktorý je domovom pre stovky druhov rýb a koralov, a je tiež významný pre biologickú rozmanitosť . Hoci bol zasiahnutý masovým bielením, v oblastiach s lepším manažmentom rybolovu sa niektoré časti dokázali čiastočne zotaviť.
Vedci sa zhodujú, že ak majú koralové útesy prežiť 21. storočie, musia sa stať tri veci: radikálne zníženie emisií (aby sa oceány prestali prehrievať), ochrana miestneho prostredia (vrátane obmedzenia znečistenia a nadmerného rybolovu), a tiež aktívna obnova útesov (napríklad pomocou šľachtenia teplu odolnejších koralov).
Rok 2026 nemusí byť automaticky koncom koralových útesov. Môže však byť momentom, ktorý rozhodne, či ešte majú šancu, alebo sa stanú ďalším dokladom toho, čo sme stratili (a to by mohlo byť oveľa viac než len farebný podmorský svet).