Tieto nezrovnalosti nenastali preto, že by vedci urobili chybu. Skôr preto, že prvé signály boli dlho prekryté inými problémami a faktormi: sopečnými erupciami, nedostatkom dát a chladnejším obdobím, ktoré dočasne zakrylo rastúci vplyv človeka, informuje portál iMeteo.sk.
Priemyselná revolúcia zmenila klímu
Ľudská činnosť ovplyvňovala klímu dávno pred 19. storočím. Odlesňovanie, spaľovanie dreva, vysušovanie močiarov či chov dobytka už v 18. storočí zvyšovali množstvo skleníkových plynov v atmosfére. Skutočný zvrat však priniesla priemyselná revolúcia.
Parný stroj Jamesa Watta (1769) a jeho masové rozšírenie znamenalo prudký nárast spaľovania fosílnych palív (uhlie, ropa, plyn) potrebných pre továrne a dopravu. Do atmosféry sa tak uvoľnilo obrovské množstvo skleníkových plynov (najmä oxidu uhličitého), ktoré zadržiavajú teplo, píše Climate. Kľúčovým momentom bolo použitie parných strojov poháňaných uhlím, čím sa dramaticky zvýšili emisie.
Dáta siahajúce do minulosti a signály pre dnešok
Na tieto otázky reaguje nový teplotný súbor GloSAT, ktorý vytvoril tím britských klimatológov. Na rozdiel od doterajších modelov pracuje s údajmi už od roku 1781. Analýza ukazuje, že medzi rokmi 1750 a 1850 došlo k miernemu, no badateľnému otepleniu planéty, a časť z neho mala pôvod v aktivitách človeka, píše portál iMeteo.sk.
Toto skoré oteplenie sa doteraz v klimatických modeloch objavovalo len okrajovo. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že prvá polovica 19. storočia bola ovplyvnená neobvykle silnými sopečnými erupciami, ktoré dočasne ochladili klímu a prekryli rastúci vplyv skleníkových plynov.
Vedci upozorňujú, že časť oteplenia zaznamenaného koncom 19. storočia bol v skutočnosti obnovenie k normálnejších podmienok po spomínanom sopečnom ochladení. No aj napriek tomu analýza naznačuje, že zhruba desatina stupňa Celzia už bola výsledkom ľudského vplyvu. Na prvý pohľad ide o zanedbateľné číslo. V globálnom meradle však aj takéto rozdiely zohrávajú dôležitú úlohu.
Ako presné sú historické merania?
Dôležitým problémom je aj naďalej dostupnosť dát. Globálne merania teplôt v 18. a na začiatku 19. storočia neexistovali. No regionálne záznamy áno – a niektoré z nich sú dokonca prekvapivo presné.
Napríklad pražské Klementinum meria teplotu už od roku 1752, britské záznamy siahajú až do roku 1659, švédske merania začali v roku 1722. Tieto údaje však pochádzajú najmä z Európy, čo znamená, že globálny obraz zostáva neúplný.
Vedci preto pracovali aj s námornými záznamami, napríklad z lodných denníkov britskej Východoindickej spoločnosti či veľrybárskych lodí. Po korekciách sa tieto dáta stali cenným doplnkom, hoci stále obsahujú neistoty.
Podľa Zekeho Hausfathera, klimatológa z Berkeley Earth ide o dôležitý vedecký posun, no nie o dôvod na paniku. Nové zistenia nemenia zásadne klimatické zámery ani predpovede budúcich dopadov. Skôr dopĺňajú celkový obraz.
Klimatická zmena nie je náhlym javom posledných desaťročí. Je výsledkom dlhodobejších procesov, ktoré sa síce začali nenápadne, ale ich dôsledky dnes vidíme čoraz zreteľnejšie.