Hoci juh Južnej Ameriky bol jednou z posledných zastávok pri putovaní nášho druhu po planéte, vedecké výskumy starovekej DNA z tohto regiónu boli doteraz raritou. Niektoré nálezy tamojšej ľudskej prítomnosti siahajú až 14 000 rokov dozadu, no medzi odborníkmi sa o tom stále vedú vášnivé diskusie, píše portál ScienceAlert.
Teraz sa však mapa našej evolučnej histórie radikálne mení. Tím vedcov pod vedením Javiera Maravalla Lópeza z Harvard univerity analyzoval DNA 238 starovekých obyvateľov južného kužeľa, a získal pritom najväčší súbor údajov z tohto regiónu v dejinách. Dáta pokrývajú neuveriteľných 10 000 rokov ľudskej minulosti.
Doteraz neznáma ľudská línia
A práve v týchto vzorkách sa skrýval obrovský objav: doposiaľ nepoznaná ľudská línia, ktorej najstaršie stopy majú viac než 8 500 rokov. A nielen to – približne medzi 4 600 a 150 rokmi pred súčasnosťou tvorili títo ľudia väčšinu populácie v oblasti.
Prekvapením je aj to, že hoci v strednej Argentíne žili v strednom holocéne (štvrtohorách) aj ďalšie dve geneticky odlišné skupiny, prakticky sa medzi sebou nemiešali. Jeden človek z oblasti Pampy, ktorý žil asi pred 10 000 rokmi, dokonca ukazuje, že tamojší obyvatelia sa geneticky oddeľovali od susedných populácií už veľmi skoro.
Maravall López vysvetľuje: „Našli sme úplne nový ľudský príbeh, ktorý tu bol najmenej 8 000 rokov, a dokonca pretrváva aj dodnes.“
Kultúrna pestrosť, genetická jednota
Najfascinujúcejšie na tom všetkom je, že tento región je známy mimoriadnou kultúrnou a jazykovou pestrosťou. No napriek tomu sa tam celé tisícročia držala takmer jednotná genetická línia. Ako taký ostrovčeky kultúr: každá je iná, no geneticky všetky napojené na rovnaký starodávny „koreň“.
Vedci pritom veria, že tieto poznatky sú iba začiatok. Rozšírený súbor starovekej DNA im umožní odpovedať na otázky, ktoré archeológov zaujímajú zo všetkého najviac: kto bol komu príbuzný, ako sa ľudia pohybovali, ako sa menili ich komunity a populácie.
Podľa Davida Reicha, prominentného genetika z Harvardu, nám dnešné technológie prvýkrát umožňujú vytvárať detailné mapy migrácií a zmien populácie – také, aké už vznikli pre Európu. A Argentína je teraz ďalším miestom, kde sa začína odkrývať staroveká realita, ktorú sme kedysi považovali za takmer nepoznateľnú.
Výsledky tejto štúdie boli publikované v prestížnom časopise Nature a znamenajú veľký krok k pochopeniu toho, kto vlastne sme ako ľudský druh.