Predstav si život vo výške, kde je kyslíka len minimum. Horolezci tam bojujú s výškovou chorobou, telo panikári, hlava pulzuje a každý ďalší krok je výzvou. No pre ľudí žijúcich na Tibetskej náhornej plošine je to úplne normálne prostredie, a nielenže v ňom prežívajú, ale dokonca priamo prosperujú, informuje portál ScienceAlert na základe vedeckej štúdie.
Ako je to vôbec možné?
10 000 rokov evolúcie
Po tisícročiach života vo výškach nad 3 500 metrov sa telá tamojších obyvateľov zmenili spôsobmi, ktoré sú pre vedcov hotovým zázrakom. Zatiaľ čo väčšina ľudí by trpela hypoxiou, teda nedostatkom kyslíka v tkanivách, tibetské komunity sa prispôsobili tak prirodzene, akoby ich telo malo zabudovaný akýsi špeciálny „výškový mód“.
Antropologička Cynthia Beall to opisuje ako jeden z najkrajších prejavov toho, aký neuveriteľne variabilný dokáže byť náš druh.
Reprodukčný úspech ako kľúč k prežitiu
Aby vedci zistili, ktoré telesné znaky sú naozaj evolučne výhodné, zamerali sa primárne na ženy, konkrétne na tie, ktoré priviedli na svet najviac zdravých detí. A to z jedného celkom jasného dôvodu: evolúcia miluje praktickosť. Vlastnosti, ktoré pomáhajú prežiť a rozmnožiť sa, jednoducho pretrvajú.
Výskumný tím analyzoval 417 Nepálok vo veku 46 až 86 rokov, ktoré celý život žili v extrémnych nadmorských výškach. Zameriaval sa pritom na počet ich narodených detí, zdravotné ukazovatele, fyzické parametre – nič neuniklo pozornosti odborníkov. A výsledky boli ohromujúce.
Tajomstvo ich tela? Dokonalá rovnováha
Najúspešnejšie ženy mali:
- priemernú hladinu hemoglobínu
- vysokú saturáciu hemoglobínu kyslíkom
- silný prietok krvi do pľúc
- širšiu ľavú komoru srdca, ktorá pumpuje krv do celého tela
Tento „evolučný balíček“ zabezpečuje, že ich telo dokáže dopraviť do tkanív maximum kyslíka bez toho, aby sa krv stala príliš hustou a zaťažovala srdce. Ich telo tak pracuje účinnejšie ako dobre vyladený výškový motor.
Beall dodáva: „Najvyšší počet živonarodených detí mali ženy s optimálnou kombináciou vlastností. Aj keď niektoré parametre mali nízke, iné ich zachraňovali.“ Evolúcia si zrejme teda potrpí na tímovú prácu.
Evolúcia aj kultúra ruka v ruke
Samozrejme, svoju rolu tu zohrávajú aj kultúrne faktory. Ženy, ktoré sa vydajú mladé a žijú v dlhých manželstvách, majú prirodzene viac príležitostí otehotnieť. Ale aj po započítaní týchto faktorov výskum ukázal jednoznačne: fyziologické adaptácie sú kľúčom k reprodukčnému úspechu.
Ženy, ktorých telá sa najviac podobajú ženám žijúcim v pohodových nížinách, paradoxne rodili najmenej. A tie, ktoré sa prispôsobili výškam, rodili najviac.
„Toto je príklad prebiehajúceho prirodzeného výberu,“ hovorí Beall. A má pravdu. Zatiaľ čo si veľká časť sveta predstavuje evolúciu ako prostredie dinosaurov a jaskynných ľudí, realita je úplne iná: naše telá sa menia aj dnes, priamo pred našimi očami.
A príbeh tibetských žien ukazuje, aký je človek neuveriteľne vynaliezavý. Keď nám život sťaží podmienky, my sa jednoducho preprogramujeme tak, aby sme ich zvládli.