Ak si „cat person“, výskum, o ktorom píše portál ScienceAlert ťa veru nepoteší... Viedol psychiater John McGrath z Queenslandského centra pre výskum duševného zdravia v Austrálii. On a jeho tím prešli takmer polstoročie štúdií z 11 krajín vrátane USA a Spojeného kráľovstva, aby zistili, čo naozaj hovoria dáta. A záver ich prehľadu z roku 2023 jasne dokazuje, že medzi vlastníctvom mačky a rizikom schizofrénie existuje „významná pozitívna súvislosť“, uvádza štúdia publikovaná v Schizophrenia Bulletin. Samozrejme, vedci zdôrazňujú, že ešte potrebujeme kvalitnejší výskum, aby sme presne pochopili, čo sa tu deje.
Detstvo s mačkou a nečakané súvislosti
Teória, že mačky môžu mať spojitosť s duševnými poruchami, už vôbec nie je nová. Už v roku 1995 vedci upozornili na možný vplyv parazita Toxoplasma gondii – ten sa môže preniesť nedostatočne tepelne spracovaným mäsom, kontaminovanou vodou a áno, aj výkalmi infikovaných mačiek.
V USA týmto parazitom nosí v tele približne 40 miliónov ľudí, väčšinou bez akýchkoľvek príznakov. Napriek tomu výskumy naznačujú, že T. gondii môže prenikať do centrálneho nervového systému a ovplyvňovať neurotransmitery. Práve preto ho vedci spájajú so zmenami osobnosti, psychotickými symptómami a niektorými neurologickými poruchami, vrátane schizofrénie. Je však dôležité povedať, že súvislosť neznamená, že parazit tieto zmeny spôsobuje, ani že pochádza priamo od mačky.
McGrathov tím však po úpravách dát na iné faktory zistil, že ľudia, ktorí boli vystavení kontaktu s mačkami, mali približne dvojnásobné riziko vzniku schizofrénie. Znie to dramaticky, ale treba vedieť, že až 15 zo 17 skúmaných štúdií boli takzvané prípadovo-kontrolné štúdie. Tie nedokážu ukázať, čo je príčina a čo následok, a často nezohľadnia všetky faktory, ktoré môžu výsledky skresliť.
A práve na tomto mieste sa veci komplikujú:
- Niektoré štúdie našli súvislosť medzi mačkami v detstve a neskorším rozvojom schizofrénie. Iné ju vôbec nepotvrdili.
- Jedna štúdia nenašla žiadnu súvislosť pri vlastníctve mačky pred 13. rokom života, ale keď sa vedci pozreli iba na obdobie 9–12 rokov, súvislosť sa objavila.
- Výskum 354 amerických študentov psychológie nenašiel žiadne spojenie medzi mačkami a schizotypálnymi črtami, avšak tí, ktorých mačka pohrýzla, mali vyššie skóre.
- Ďalšia štúdia zistila súvislosť medzi mačacími uhryznutiami a špecifickými psychologickými zážitkami, no naznačila, že za to môžu iné patogény, napríklad Pasteurella multocida.
Zdá sa, že veda v tom zatiaľ ešte nemá jasno. Odborníci sa zhodujú, že výsledky sú príliš nejednotné na to, aby sme robili závery o tom, čo mačky naozaj „spôsobujú“. Mnohé zo skúmaných štúdií boli nízkej kvality a ich výsledky mohli ovplyvniť pomerne jednoduché faktory, ktoré neboli zohľadnené.
McGrathov tím tvrdí, že ich prehľad podporuje existenciu súvislosti, no neodhalil jej dôvod. Preto volajú po rozsiahlejších, kvalitnejších štúdiách na veľkých vzorkách, ktoré by konečne ukázali, či je vlastníctvo mačky skutočným rizikovým faktorom, alebo len zaujímavou zhodou okolností.
Ak však patríš k tým, ktorí milujú mačky, nemusíš zatiaľ panikáriť. Skôr je to dôvod na zvedavosť a dôkladnejší pohľad na to, ako fascinujúco komplexné môže byť spojenie medzi našimi domácimi miláčikmi a ľudským mozgom.