Lenže podľa veľkého prehľadu vedeckých štúdií z roku 2024 to takto vôbec nefunguje, informuje portál ScienceAlert. Tím z Ohio State University zanalyzoval 154 výskumov o hneve a našiel len veľmi málo dôkazov o tom, že ventilovanie pomáha. V niektorých prípadoch dokonca hnev ešte viac „rozohní“.
„Je dôležité zbúrať mýtus, že keď si nahnevaní, máš to zo seba dostať,“ hovorí vedec Brad Bushman. „Neexistuje ani len náznak dôkazov, že by ventilovanie fungovalo.“
Ale pozor, vôbec to neznamená, že hnev treba potláčať alebo nebodaj ignorovať. Premýšľanie o tom, čo nás vlastne rozhnevalo, môže byť veľmi užitočné. Pomáha nám pomenovať, čo cítime, a pochopiť, čo je vlastne za tým. Lenže ventilovanie často skĺzne z reflexie do opakovaného prehrávania a nalievania ešte ďalšieho oleja do ohňa.
Mnohí veria napríklad aj tomu, že fyzická aktivita „dostane von hnev z tela“. Áno, cvičenie je síce zdravé, ale nie vždy ťa okamžite upokojí. A často ťa ešte viac „nabudí“.
Čo v skutočnosti funguje?
Podľa vedcov je to celé až prekvapivo jednoduché. Aby sme dokázali hnev stlmiť, musíme upokojiť telo. Hnev totiž nie je len myšlienka – je to zároveň aj fyzická reakcia.
Bushman vysvetľuje: „Ak chceš znížiť hnev, rob také aktivity, ktoré znižujú vzrušenie. Beh či box môžu byť skvelé pre tvoje srdce, ale proti hnevu sú často kontraproduktívne.“
A práve kvôli tomu autorka štúdie Sophie Kjærvik chcela preskúmať to, čo dnes zažívame napríklad v „rage rooms“ – to sú tie miestnosti, kde si zaplatíš za možnosť rozbíjať predmety. Je to síce zábavná atrakcia, ale je to zároveň aj účinná terapia? Vedci o tom silno pochybujú.
Teória emócií: hnev je mix tela a hlavy
Výskumníci postavili svoju štúdiu na teórii, ktorá tvrdí, že každá emócia má dve zložky:
- fyziologickú (búšenie srdca, napätie, rýchle dýchanie)
- kognitívnu (to, ako si situáciu interpretujeme)
Mnoho terapií pracuje práve s tou „mentálnou“ časťou. Táto štúdia ale ukazuje, že cesta k pokoju vedie aj cez telo.
Čo skutočne pomáha?
Vedci porovnávali rôzne aktivity – tie, ktoré zvyšujú vzrušenie (beh, box, bicykel), aj tie, ktoré ho znižujú (joga, meditácia, dýchanie). A výsledok bol jasný:
Najlepšie fungujú upokojujúce techniky, napríklad:
- slow-flow joga
- mindfulness
- hlboké/bránicové dýchanie
- progresívna svalová relaxácia
- krátka pauza/„timeout“
Progresívna svalová relaxácia sa ukázala byť rovnako účinná ako meditácia. Dokonca aj pomalá joga má skoro rovnaký upokojujúci efekt.
Naopak, beh a iné intenzívne športy hnev skôr zhoršovali, najmä ak ich robíš v zápale emócií.
Zaujímavé je, že mierne hry, loptové športy a iné pohybové aktivity založené na hre sa zdali znižovať fyziologické vzrušenie, čo naznačuje, že fyzická aktivita môže pri znižovaní hnevu pomôcť, ak je aj zábavná.
Hnev nie je nepriateľ
Vedci odporúčajú, aby si sa nesnažil hnev „vybiť“, ale skôr mu „vypnúť palivo“. Upokojujúce techniky, ktoré fungujú na stres, účinne fungujú aj na hnev.
A najlepšie na tom je, že nemusíš ani čakať na terapeuta. „Môžeš si stiahnuť aplikáciu, pozrieť video na YouTube – nástroje sú dnes dostupné pre každého,“ hovorí Kjærvik.
Odkaz štúdie, ktorá vyšla v odbornom časopise Clinical Psychology Review, je nadčasový a tiež veľmi praktický: pamätaj, že hnev sa nepremôže krikom, ale vedomým upokojením tela.