Nová vedecká štúdia totiž ukazuje, že práve tie dlhé, štíhle končatiny nie sú len na parádu, ale doslova pomáhajú žirafe prežiť africké suchá, informuje portál ScienceAlert.
Dlhý krk žirafe vyzerá pôsobivo, no pre jej telo je to poriadna výzva. Aby dostala krv až do hlavy, musí jej srdce pumpovať pod obrovským tlakom – viac ako 200 mm Hg, teda viac ako dvojnásobok bežného cicavca.
Pre porovnanie: srdce odpočívajúcej žirafy spotrebuje viac energie než celé telo spiaceho človeka.
Jej tajná zbraň sú nohy
Tím biológov, ktorý publikoval výskum v Journal of Experimental Biology, zistil, že dlhé nohy žirafy uľahčujú prácu srdcu tým, že ho „zdvíhajú“ bližšie k hlave. Vďaka tomu šetrí žirafa až 5 % svojej energie, čo počas roka predstavuje viac než 1,5 tony potravy. V africkej savane to môže znamenať rozdiel medzi životom a smrťou.
Aby to vedci dokázali, vytvorili imaginárneho tvora – „elaffa“, a to kombináciu tela antilopy losej a krku žirafy (eland + giraffe).
Zistili, že tento zvláštny hybrid by musel vynaložiť o pätinu viac energie len na to, aby pumpoval krv, a to by ho veľmi rýchlo vyčerpalo.
Najprv nohy, až potom krk
Zoológ Graham Mitchell vo svojej knihe How Giraffes Work vysvetľuje, že predkovia dnešných žiráf mali dlhé nohy skôr, než sa im vyvinuli dlhé krky. Znie to logicky – dlhé nohy uľahčujú srdcu prácu, zatiaľ čo dlhý krk ju sťažuje.
Lenže každé evolučné vylepšenie má aj svoju daň. Pri pití sa žirafa musí rozkročiť do nekomfortnej pozície, aby dosiahla na vodu, a práve vtedy je najzraniteľnejšia. Štatistiky dokonca hovoria, že žirafy patria medzi zvieratá, ktoré najčastejšie odídu od napájadla bez jediného dúšku.
Ako vysoko sa dá vlastne rásť?
Žirafy sú síce najvyššie zvieratá na Zemi, ale aj ich krk má svoje limity. Čím vyššie sa hlava dostane, tým viac energie musí srdce vynaložiť, aby ju zásobilo krvou.
Dinosaurus Giraffatitan (ktorého kostra sa týči v Berlínskej prírodovednej expozícii do výšky 13 metrov) mal krk dlhý približne 8,5 metra. Aby dostal krv až do hlavy, jeho srdce by muselo vyvinúť tlak okolo 770 mm Hg – takmer osemkrát vyšší, než je bežný tlak cicavcov. To by bolo prakticky nemožné: energetické náklady srdca by presiahli spotrebu energie zvyšku tela.
Z toho vyplýva, že aj obrovské dinosaury nemohli zdvíhať hlavu až tak vysoko, ako sa často zobrazuje v ilustráciách. A veľmi pravdepodobne žiadne suchozemské zviera v histórii Zeme nepresiahlo výšku dospelého samca žirafy.
A hoci ich dlhý krk púta pozornosť vedcov celé desaťročia, teraz sa ukazuje, že evolučným géniom boli v skutočnosti ich nohy.