Na prvý pohľad pôsobia ako prísady do temných elixírov, no ich skutočná sila spočíva v niečom oveľa zaujímavejšom – v chémii a medicíne, píše portál ScienceAlert.
Za ich temnou povesťou sa skrýva fascinujúci svet starovekej medicíny a moderného výskumu.
Ľuľkovec zlomocný
Elegantná a zradná zároveň – taká je belladonna (Atropa belladonna), známa aj ako ľuľkovec zlomocný.
V renesancii si ženy kvapkali šťavu z bobúľ do očí, aby si rozšírili zreničky a pôsobili zvodnejšie. Odtiaľ aj názov „bella donna“ – krásna žena. Lenže krása tu ide ruka v ruke s nebezpečenstvom.
Ľuľkovec je prudko jedovatý – požitie niekoľkých bobúľ či listov môže byť smrteľné a aj obyčajný dotyk môže podráždiť pokožku.
Napriek tomu sa táto rastlina stala súčasťou medicíny – vďaka chemickým látkam ako atropín a skopolamín, ktoré blokujú pôsobenie acetylcholínu, ktorý prenáša signály medzi nervovými bunkami v takzvanom parasympatickom nervovom systéme. Ten riadi napríklad srdcový rytmus, trávenie, dýchanie či potenie.
V modernej medicíne sa atropín používa na rozšírenie zreníc pri očných vyšetreniach, na liečbu spomaleného srdcového rytmu a ako protijed pri otrave pesticídmi a chemickými bojovými látkami.
Skopolamín pomáha pri nevoľnosti z cestovania a pri pooperačnej nevoľnosti.
Vedci dodnes skúmajú potenciál rastliny, no upozorňujú aj na riziká. Zdravotnícke agentúry varovali pred homeopatickými prípravkami s belladonnou určenými pre dojčatá – po prípadoch záchvatov a problémov s dýchaním. Tiež môže nebezpečne reagovať s inými liekmi, ako sú antihistaminiká, antidepresíva či antipsychotiká.
Mandragora lekárska
Záhadná, mytologická a tak trochu strašidelná – taká je mandragora lekárska (Mandragora officinarum), rastlina, ktorá sprevádza ľudstvo už tisíce rokov.
Jej koreň často pripomína tvar ľudskej postavy, čo podporilo vznik desiatkam legiend. Podľa povestí mala mandragora pri vytrhnutí zo zeme vydávať výkrik, ktorý zabíjal – mýtus, ktorý ožil aj v Harrym Potterovi.
V minulosti sa verilo, že mandragora patrí do lietajúcich mastí čarodejníc, používala sa ako amulet na plodnosť a súčasť elixírov lásky.
Niektoré jej účinky však majú aj reálne vedecké pozadie. Mandragora, podobne ako ľuľkovec, obsahuje atropín a skopolamín, ktoré pôsobia na nervový systém a majú psychoaktívne aj sedatívne účinky.
Podľa štúdie z roku 2022 sa mandragora v tradičnej medicíne používala až v 88 rôznych indikáciách – od tlmenia bolesti a upokojenia až po liečbu kožných či tráviacich ťažkostí. Nie všetky tieto použitia však moderná veda potvrdzuje.
Skopolamín môže uvoľňovať svalové kŕče v črevách a zlepšovať trávenie. Zároveň tlmí aktivitu mozgu blokovaním určitých receptorov, čím spôsobuje ospalosť a uvoľnenie.
Na druhej strane, niektoré extrakty z listov mandragory môžu spôsobovať podráždenie pokožky, namiesto toho, aby ju liečili.
Palina
Poslednou z trojice je palina (Artemisia spp.) – bylina, ktorá tiež spája svet mágie so svetom medicíny.
V minulosti ju ženy nosili pre ochranu pred zlými duchmi, spaľovala sa pri rituáloch a dokonca sa používala na vyvolávanie živých snov.
No palina má aj vedecké pozadie. V roku 2015 získala Nobelovu cenu čínska vedkyňa Tu Youyou za objav artemisinínu – látky z paliny ročnej (Artemisia annua), ktorá sa používa v liečbe malárie.
V tradičnej čínskej medicíne má palina dôležité miesto pri moxovaní – ide o terapiu, pri ktorej sa sušená palina spaľuje blízko akupunktúrnych bodov, aby stimulovala tok energie a liečenie.
Bylinkári ju používajú aj pri nepravidelnej menštruácii, tráviacich ťažkostiach a menopauze.
Z paliny sa vyrába éterický olej bohatý na látky so silnými antioxidačnými, antibakteriálnymi a protiplesňovými účinkami.
Štúdie na zvieratách naznačujú, že extrakt z listov paliny môže znižovať zápaly kože tým, že obmedzuje uvoľňovanie zápalových látok z imunitných buniek.
Vedci však upozorňujú, že klinické dôkazy sú zatiaľ obmedzené – palina môže spôsobovať alergické reakcie, podráždenie pokožky či ťažkosti s dýchaním. A určite by sa nemala používať počas tehotenstva, pretože môže vyvolať sťahy maternice.
Skutočným kúzlom je veda
Príbehy o čarodejniciach a elixíroch možno znejú ako rozprávky, no pravda je ešte fascinujúcejšia. Za týmito rastlinami nestojí mágia – ale chémia.
Ich účinné látky ovplyvňovali medicínu dávno predtým, než existovali laboratóriá, a niektoré z nich zachraňujú životy dodnes. Ako sa výskum posúva ďalej, pripomínajú nám, že mnohé legendy a povery majú korene v skutočnej vede a poznaní.