Intimita mladých sa mení rýchlejšie než kedykoľvek predtým. Generácia Z aj mileniáli majú na dosah nekonečný online obsah, no pritom sa čoraz častejšie hovorí o osamelosti, neistote a frustráciách zo vzťahov. Sex, ktorý bol kedysi tabu, dnes vyskakuje zo sociálnych sietí, seriálov aj médií. Ako sa v tom všetkom nestratiť? O intímnom živote (nielen) súčasnej generácie sme sa rozprávali so sexuologičkou a psychiatričkou Danicou Caisovou, ktorá vysvetľuje, prečo je stále kľúčové naučiť sa dôverovať svojim inštinktom.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- či generácia Z naozaj sexuje menej, než by sme čakali,
- čo internet a sociálne siete spravili s kúzlom intimity,
- prečo dostupnosť informácií neznamená, že sa mladí reálne poučia,
- aké sú najčastejšie obavy dvadsiatnikov ohľadom intímneho života,
- či sa dnešné vzťahy naozaj líšia od tých, ktoré mali naši rodičia,
- čo je podľa Danice Caisovej základom kvalitného vzťahu.
Keď sa povie intímny život generácie Z a mileniálov – čo vám ako prvé napadne? Ako ho najnovšie štúdie definujú?
Intímny život generácie Z odborníci vnímajú ako chudobnejší, stereotypnejší, zriedkavejší. Podľa štúdií sa mladí častejšie venujú pornografii a autoerotickému obsahu než reálnemu pohlavnému životu. Musíme byť preto opatrní v posudzovaní intímneho života ktorejkoľvek generácie. Keď sa ešte neoznačovali písmenami, tak v 60 rokoch minulého storočia hippies – deti kvetov – boli v mnohom revoluční, a tiež kritici volali na poplach.
Sex a údajný obraz intimity na nás vyskakuje všade z médií. Otvára doteraz tabuizované témy, akou sex bol. Je to aj v niečom dobré, alebo je to skôr na škodu?
Napoleon kedysi povedal, že nuda sa začína tam, kde sa povedalo všetko. Ak by sme to posudzovali z tohto pohľadu, je naozaj škoda, že sa na nás erotické podnety tlačia zo všetkých strán. Kedysi, keď dievčina nadvihla dlhú sukňu a chlapec videl jej členok, potešil sa.
Ako teda zmenil internet a nekonečný prístup k obsahu to, ako vnímame intimitu?
Možno sa menej tešíme na to „tajomno“, na objavovanie vzrušenia a pôžitku. Na druhej strane objavovať zákutia pokožky, vône tela, iného dychu nijako cez obrazovku nejde.
Parlament schválil novelu zákona, ktorá, okrem iného, zakazuje akúkoľvek sexuálnu výchovu v školách bez súhlasu zákonného zástupcu. Riaditelia škôl a učitelia tvrdia, že to výrazne spomalí a oslabí výučbu v tejto téme. Čo si o tom myslíte vy?
Keď pred viac ako 20 rokmi chceli do školského systému v Českej republike zaviesť sexuálnu výchovu, odborníci ponúkli svoje služby. Ponúkli, že vzdelajú učiteľov, ktorí prichádzali do úvahy na sexuálnu výchovu, aby neboli neistí, bezbranní a vo svojej podstate nevzdelaní. Myslím, že učiť sexuálnu výchovu je ťažké. Mala by byť systematická, a nemala by sa zužovať iba na poučenia o bezpečnom sexe a pohlavných chorobách. Mala by učiť o sexuálnom inštinkte, o systéme, ktorý sme zdedili po pravekých ľuďoch a ktorý v podstate máme dodnes nezmenený. Malo by sa učiť o láske, zbližovaní, párovaní. A ak by to tak bolo, tak by mnoho rodičov sexuálnu výchovu podporovalo. Už aj kvôli tomu, že rozprávať sa s deťmi o sexe mnoho rodičov nedokáže a v podstate ani nechce.
Rapídne pribúdajú medzi mladými prípady syfilisu a iných pohlavne prenosných chorôb. Mladí pritom majú najviac možností dostať sa k informáciám o bezpečnom sexe ako kedy mali. Čím si to teda vysvetľujete?
Dostupnosť informácií neznamená automaticky poučenie. Najmä dnes, kedy je každá informácia spochybniteľná. Mladí naviac veria, že ak ochorejú, tak sa im dostane adekvátnej pomoci a vyzdravejú. Navyše, správať sa riskantne je „cool“, je to adrenalín.
Videli ste seriál Adolescent na Netflixe? Otvára (okrem iného) tému osamelosti a odmietania mladých mužov dievčatami, ženami – či už reálnymi, alebo fiktívnymi na sociálnych sieťach, čo je absurdné. Mladí chalani (12-15 rokov) riešia, prečo nemajú sex, prečo s nimi dievčatá sex nechcú, sociálne siete im ukazujú, že vlastne v 13-tich je v poriadku mať už prvé sexuálne skúsenosti, a keď ich oni nemajú, cítia hnev, poníženie. Stretávate sa s tým vo svojej praxi aj na Slovensku?
Podľa dlhodobých štatistík mladí ľudia začínajú sexuálne žiť vo veku od 16 do 20 rokov. To už je vek, kedy sme schopní pripútať sa k niekomu, vytvoriť pár. Je pravdou, že asi 5% mladých ľudí začína pred 15 rokom života. Cítiť lásku a zaľúbenosť môžeme iba vtedy, ak sú našej sexuálne centrá v mozgu dostatočne zrelé. A to je vo veku okolo 14-15 rokov (u chlapcov) – táto zaľúbenosť je takmer výlučne nekontaktná, romantická, ale pre posudzovanie normality v sexualite kľúčová.
Veľa sa dnes hovorí práve o osamelosti. Vlastne naprieč všetkými generáciami. Máte nejaké rady na to, ako sa z nej vymaniť?
Univerzálna rada samozrejme neexistuje. Dlhovekosť je na Okinawe (Japonsko) spojená s pohybom, vyváženou stravou a spoločenským životom.
Aké vekové skupiny najčastejšie vyhľadávajú vašu odbornú pomoc?
Je to rôzne. Sú to mladí muži aj zrelí muži, podstatne viacej mužov ako žien. A aj páry.
Viem - trochu všeobecná otázka - ale viete jednoducho odpovedať na to, či sú dnešné vzťahy úplne iné než tie, aké mali naši rodičia?
V niečom áno v niečom nie. Našu sexualitu, sexuálne motivačné systémy, emočné motivačné systémy máme rovnaké ako mali ľudia v jaskyni. Schopnosť párovania nie je vlastná iba ľuďom, párujú sa aj subhumánni živočíchova. Dlhodobé párové stratégie, ako sú vernosť, schopnosť pevne sa k niekomu pripútať, sa nedjú naučiť. Sú súčasťou zrelej, dospelej sexuality.
S akými krízami a problémami v intímnom živote sa dnes mladí ľudia stretávajú najčastejšie?
So všetkými neistotami spojenými s rizikom zlyhania. Či už v láske, túžbe, výkonnosti...
Sú v posteli mladí odvážnejší experimentátori, alebo skôr opatrnejší?
Sexuálne scenáre bývajú rôzne – romantické, konzervatívne, dobrodružné, realistické. Ideálne je, ak sú sexuálne scenáre partnerov komplementárne.
Mnohí odborníci tvrdia, že mladí sexujú oveľa menej. Je to pravda?
Na rozdiel od subhumánnych obyvateľov našej planéty nám evolúcia dala rekreačný sex. Možno by stálo za to urobiť porovnanie autoerotický verzus partnerský sex. A možno by sme zistili, že na tom mladí až tak zle nie sú, čo sa týka frekvencie sexuálneho uspokojovania.
Sú mladí vo všeobecnosti spokojní so svojím sexuálnym životom? Aké sú ich kritériá „kvalitného“ sexuálneho života?
Mať nereálne očakávania od čohokoľvek vedie ku sklamaniu. Celoživotná spokojnosť s intímnym životom je mýtus. Sú obdobia, kedy sú ľudia spokojní, a obdobia, kedy menej. Na kvalitu sexuálneho života vplýva veľa vnútorných aj vonkajších faktorov, a k tomu ešte aj naše postoje k intimite, vlastnému telu, kultúrne a zážitkové vplyvy.
Ktoré trendy v randení a vzťahoch považujete za zdravé – a ktoré sú skôr toxické?
Sexuálny inštinkt by nás mal navádzať a aj navádza. Ibaže nie každý vie počúvať a riadiť sa ním. Oblasť proceptivity – dvorenia máme dokonale prepracovanú, predsa vieme, čo je fajn a čo už nie. Avšak sexualita nie je osamote stojaci strom, všeličo na ňu vplýva – od hormonálnej aktivity, cez výchovu, osobnostné dispozície, zážitky, vek. Mapu lásky niekto číta ľahko a niekto nie.
Čo je pre mladých väčší stres: nájsť si partnera, alebo si ho udržať?
Asi najprv nájsť a potom udržať. Nehovoriac o tom, že dôvody na hľadanie a udržanie si partnera môžu byť veľmi rozmanité, od racionálnych až po citové.
Zdá sa, že generácia Z je oveľa otvorenejšia v témach sexu a orientácie než mileniáli. Je to fakt, alebo len ilúzia vytvorená sociálnymi sieťami?
Je ťažké získať skutočne pravdivé údaje o sexuálnom živote dnešných mladých ľudí. Ako vieme, ľudia aj v anonymných dotazníkoch klamú. A ako sa zdá, otvorenosť a úprimnosť k sebe samému a spokojnosť často nejdú ruka v ruke. To, čo je však večné, je túžba po citovej jednote, po bezpodmienečnom prijatí, po láske. Nielen po telesnosti a výkonoch.
Ako na psychiku mladých vplýva fakt, že veľa vzťahov začína online?
Svojho času to boli dohodnuté sobáše, dnes online zoznamka. Využiť možnosti moderných technológií je OK. Ako sa bude vzťah ďalej vyvíjať sa od klasického zoznámenia nelíši. Neskôr bude musieť dôjsť k osobnému stretnutiu a to bude rozhodujúce.
Ako sa na sebavedomí v spálni podpisuje kult krásy z Instagramu a TikToku?
Ak by sa párovali iba krásni ľudia, tak by sme vyhynuli v praveku. Ak milujeme, sme v očiach toho, kto nás miluje, krásni. Je pravdou, že súmernosť tváre, postavy je atraktívna.
Otvárajú sa mladí ľudia so svojimi intímnymi problémami, alebo je pre nich stále ťažké zaklopať na dvere odborníka?
Rozprávať o svojich intímnych problémoch nie je ľahké, ale keď už sedia oproti mne, tak im pomáham, by sa osmelili. Zdá sa to byť neuveriteľné, ale je pravdou, že mnoho mladých ľudí nejde za odborníkom z celkom triviálnych dôvodov – nevedia pomenovať svoj problém, nevedia pomenovať svoje pohlavné orgány.
Aké sú najčastejšie obavy, s ktorými za vami prichádzajú dvadsiatnici?
Obavy dnešných dvadsiatnikov sa od obáv mužov predchádzajúcich generácií veľmi neodlišujú. Aj v minulosti aj dnes si muži aj ženy prajú lásku, prijatie, vernosť, dôvernosť a otvorenosť.
Kam podľa vás smeruje intimita dnešnej generácie v budúcnosti ? K otvoreným vzťahom, digitálnym románikom, alebo späť k tradičným modelom a hodnotám?
Človek má niekoľko vrodených možností na párovanie, a párovanie na celý život s jedným partnerom je iba jedna z nich. Tak sa budú párovať „veční hľadači lásky“ aj sexuálne chladní ľudia, ľudia sexuálne dobrodružní aj sexuálni realisti. Rozmanitosť ľudského rodu a rozmanitosť variácií párovania je kľúčom ku kontinuite.
Keby ste mali mladým dať jednu jedinú radu o intímnom živote, aká by to bola?
Kľúčové pre vzťah je dôvernosť a otvorenosť. Dôverujte svojim inštinktom, naučte sa ich čítať a verte im. Pomôžu vám.