Lev nie je najobávanejší predátor. Africké zvieratá oveľa viac desí tento tvor

Podľa nového výskumu je však pravda oveľa šokujúcejšia: zvieratá sa najviac boja nás, ľudí, informuje portál ScienceAlert na základe štúdie publikovanej v Current Biology.

Vedci z Kanady a Južnej Afriky analyzovali viac ako 10 000 nahrávok zo savany a zistili, že až 95 % druhov utekalo pred ľudskými hlasmi rýchlejšie než pred levím vrčaním či výstrelmi. Od slonov cez nosorožce až po zebry – všetky reagovali panikou. 

Vedci skúmali kvír správanie u 1500 zvieracích druhov. Je bežnejšie a prirodzenejšie, ako si mysleli

„Strach z ľudí je hlboko zakorenený a zvieratá sa ho nikdy úplne nezbavia,“ hovorí biológ Michael Clinchy. Ani v chránených parkoch, kde poľovačky nehrozia. „Existuje predstava, že zvieratá si na ľudí zvyknú, ak nie sú lovené. Ale ukázali sme, že to tak nie je.“

Experiment pri napájadlách​

Vedci púšťali zvieratám pri napájadlách v Národnom parku Greater Kruger v Južnej Afrike rôzne zvuky, napríklad pokojné ľudské rozhovory v lokálnych jazykoch, štekanie psov, výstrely, ale aj levie „konverzácie“. Následne zaznamenávali, ako na ne zvieratá reagovali. Výsledkom bolo, že ľudský hlas spustil najväčšiu paniku.

Niekedy až tak, že sa experiment vymkol spod kontroly. Raz nahneval leví záznam slona natoľko, že sa rozbehol a rozmlátil celé výskumné zariadenie.

Od nosorožcov po zebry

Takmer všetkých 19 druhov cicavcov sledovaných v experimentoch malo dvojnásobnú pravdepodobnosť, že opustia napájadlo pri počutí ľudských hlasov, než keď počuli levy alebo dokonca lov. Patrili medzi ne nosorožce, slony, žirafy, leopardy, hyeny, zebry či bradavičnaté prasatá – niektoré z nich sú pritom samy o sebe nebezpečné. Naše vojny s prírodou – od klčovania lesov cez klimatické zmeny až po pytliactvo – tak zanechali v ich inštinktoch odtlačok, ktorý sa len tak nevymaže.

Strach má pritom svoje dôsledky. Zvieratá, ktoré žijú v neustálom napätí, majú menej potomstva a ich populácie postupne klesajú.

Panika z ľudí mení budúcnosť zvierat.

Pexels/ Vishva Patel/

Napriek tomu by sa tento poznatok mohol obrátiť aj v ich prospech. Vedci plánujú prehrávať ľudské hlasy v oblastiach, kde hrozí pytliactvo, aby tak odradili ohrozené druhy od riskantných miest.

„Je neuveriteľné, že samotná prítomnosť človeka je pre savanu takým silným varovným signálom,“ hovorí ekologička Liana Zanette. „Zvieratá sa nás boja na smrť, oveľa viac než levov či akéhokoľvek iného predátora.“