Prečo sú ľudské bábätká také „slabé“?Unsplash/christian Bowen/
StoryEditor

Ľudské mláďa je jediné zo zvieracej ríše, ktoré po narodení nevie takmer nič. Vedci prezradili dôvod, prečo sa nerodíme viac vyvinutí

Dominika Kuchynková25.10.2025., 10:00h

Už si si niekedy položil otázku, prečo ľudské bábätká nedokážu po narodení takmer nič, zatiaľ čo zvieratá sú od prvej chvíle pripravené bojovať o život? Kým žirafie mláďa sa ledva nadýchne a už cupitá po savane, človek potrebuje postieľku, rozprávky pred spaním a starostlivých rodičov...

Lajkuj Brainee.sk na

Znie to ako nevýhoda, ale pravda je úplne iná – práve táto „bezmocnosť“ je kľúčom k tomu, že sa z nás stali jedny z najmúdrejších bytostí na planéte, informuje portál LADbible.

image

Zvieratá zvládnu behať od prvej minúty života..

Pexels/Janko Ferlic/

Ako sa človek dokáže od úplne bezmocného novorodenca v priebehu pár rokov vypracovať na najmúdrejšie stvorenie na Zemi? Existuje na to vedecké vysvetlenie. Podľa doktora Michaela Gartnera sa ľudia rodia bezmocní najmä kvôli obrovskému mozgu. Ten je nastavený na jazyk, myslenie a riešenie problémov. Iné zvieratá majú mozgy menšie – stačia im totiž základné schopnosti na prežitie.

„Žirafa si predsa nemôže zdvihnúť mláďa a nosiť ho na rukách. Preto má menší mozog, ale vie utekať hneď po narodení,“ vysvetľuje lekár.

A tu prichádza kameň úrazu – keby sa mal ľudský mozog vyvinúť ešte v maternici úplne a my by sme vedeli chodiť hneď, hlavička by bola pri pôrode taká veľká, že by sa jednoducho nezmestila von. To by znamenalo smrť a koniec nášho druhu. A tak sa rodíme skôr – s nezrelým mozgom, ktorý sa dobieha až po pôrode.

Lekár dodáva: „Toto predĺžené obdobie perinatálnej starostlivosti umožňuje rozvoj komplexných sociálnych štruktúr a učenie, ktoré sú pre prežitie a úspech človeka kľúčové.“

Dilema prírody

Vedci tomu hovoria „pôrodnícka dilema“. Ľudia majú v pomere k veľkosti tela najväčšie mozgy, no naša vzpriamená chôdza (bipedalizmus) spôsobila zúženie panvy. Hlava bábätka je jednoducho príliš veľká na to, aby sa mohla plne vyvinúť ešte v maternici – bez toho, aby sa pôrodný kanál matky musel rozšíriť do nereálnych rozmerov. To znamená, že bábätká sa musia narodiť skôr, než sú úplne vyvinuté.

Z tohto dôvodu sa ľudia rodia s relatívne nezrelým mozgom a telom, a preto sú odkázaní na starostlivosť rodičov, kým sa vyvinú a časom sa stanú múdrejšími ako zvieratá, ktoré síce začínajú život vyvinutejšie, ale ďalej sa nerozvíjajú tak komplexne. Túto teóriu skúmal aj americký NIH.

Prečo je bezmocnosť vlastne super

Na prvý pohľad to môže znieť ako nevýhoda. Ale presný opak je pravdou. To, že sme odkázaní na starostlivosť, znamená, že náš mozog má omnoho dlhší čas na vývoj.

Práve vďaka tomu sa učíme hovoriť, rozumieť ľuďom okolo, vytvárať si vzťahy a riešiť problémy. A čo je ešte lepšie – máme schopnosť prispôsobovať sa. Naučíme sa žiť v rôznych kultúrach, vytvárame komunity, vieme sa presťahovať na nové miesto a začať odznova.

image

Nesmrteľnosť a večná mladosť už existujú. Majú ich niektoré zvieratá

Áno, ľudské bábätká sú na začiatku bezmocné. Ale to je vlastne naša super schopnosť. Vďaka tomu z nás vyrastajú bytosti, ktoré dokážu budovať mestá, písať knihy, vytvárať umenie a premýšľať o vesmíre.

Takže keď sa nabudúce budeš pozerať na novorodenca, ktorý ešte ani nevie poriadne zdvihnúť hlavičku, spomeň si, že práve v tej „bezmocnosti“ sa skrýva potenciál na genialitu.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
06. december 2025 05:04