Vedci sledovali viac ako 85-tisíc dospelých a prišli na šokujúci výsledok: ľudia s BMI pod 18,5 mali takmer trojnásobne vyššie riziko predčasného úmrtia než tí s hodnotami medzi 22,5 a 24,9, informuje portál ScienceAlert na zákalde štúdie Rachel Woodsovej publikovanej v The Conversation.
A to je presne ten moment, keď si uvedomíme, že hranice „zdravého BMI“ nie sú také jasné, ako sme si mysleli.
„Zdravé“ nie je vždy zdravé
Všetko nasvedčuje tomu, že štíhlosť nemusí byť automatickou vstupenkou k dlhému životu. Dokonca aj tí, ktorí sa pohybujú na dolnej hranici „zdravého“ BMI, čelia zvýšenému riziku – a to až dvojnásobne. Znie to síce prekvapivo, ale len na prvý pohľad.
Mať nejaké tukové rezervy totiž nie je na škodu. Pri chorobách, ako je rakovina či pri chemoterapii, telo prirodzene stráca váhu. Tí, ktorí majú zásoby energie, dokážu zvládnuť liečbu lepšie. Chudí ľudia však môžu vyčerpať svoje rezervy príliš rýchlo, a tým stratiť šancu na zotavenie.
Kilá navyše nemusia byť strašiakom
A čo opačný extrém? Ľudia s BMI medzi 25 a 35, teda s miernou nadváhou alebo obezitou, nevykazovali v štúdii výrazne vyššie riziko smrti než tí v „ideálnom“ rozmedzí. Až pri BMI nad 40 sa riziko skutočne dramaticky zvýšilo.
Tieto dáta preto búrajú zaužívaný mýtus o zdraví. A naopak – niekedy j„e tučný, ale fit“ reálnejšie, než si myslíme.
BMI – nedokonalý nástroj, ktorý zavádza
BMI, tento jednoduchý pomer váhy a výšky, bol vždy trochu „tupým“ ukazovateľom. Neberie do úvahy životný štýl, stravu ani rozloženie tuku. Navyše bol vyvinutý pred dvoma storočiami na vzorke bielych európskych mužov. Ako potom môže presne hodnotiť rozmanité populácie dneška? A predsa od BMI často závisia vážne rozhodnutia – napríklad prístup k liečbe neplodnosti či operáciám. A tu už ide o veľa.
Posolstvo je jasné: prílišná chudosť je riziková. Pár kíl navyše nemusí skracovať život, možno ho práve naopak predĺži. BMI je len orientačná pomôcka a vôbec nie sväté pravidlo zdravia.