Bornean TarsierFacebook/ Hewan Endemik Kalimantan/
StoryEditor

Evolúcia má skutočne zmysel pre humor. Toto sú najbizarnejšie zvieratá našej planéty

iDnes.cz05.09.2025., 11:30h

Človek by si myslel, že evolúcia za takmer štyri miliardy rokov, čo na Zemi existuje život, trochu dospeje a zmúdrie.

Lajkuj Brainee.sk na

Ale kdeže! Príroda neustále vytvára rozmanitých kurióznych tvorov, nad ktorých výzorom aj schopnosťami zostáva rozum stáť, píše portál iDnes.

Bez pľúc a nôh

image

Atretochoana eiselti

Facebook/A-files/

Červorovec Eiseltov v angličtine „vyfasoval“ dosť nelichotivé pomenovanie, ktoré by sa dalo preložiť ako „penisový had“. Prečo, to už nechávame na pozorovacie schopnosti vážených čitateľov.

Každopádne však nejde o žiadneho hada, o penise ani nehovoriac. Patrí medzi obojživelníky do radu červorov. Ako všetky červory, nemá nohy, čo však zďaleka nie je všetko. Tento podivín z brazílskych pralesov úplne postráda aj pľúca a pľúcny krvný obeh a jeho nozdry končia slepo.

Dýcha celým povrchom tela, podobne ako dážďovky, a o výmenu plynov sa stará jeho bohato prekrvená pokožka. Keďže žije vo vode či vo vlhkej pôde, ide mu to pomerne ľahko. A vďaka tomu, že dorastá do dĺžky viac než osemdesiat centimetrov, je zároveň držiteľom svetového rekordu v kategórii najväčší stavovec bez pľúc.

Rybí horolezec

image

tropická ryba

Facebook/Terrabazar - Výstavní A Prodejní Teraristická Burza V Praze/

Tropická rybka lezec obojživelný z príbuzenskej skupiny hlaváčov sa už asi nemohla pozerať na to, ako zástupy potápačov neustále vyrušujú obyvateľov slaného živlu, a rozhodla sa im to oplatiť rovnakou mincou. Vydala sa teda na lov hmyzu na súš.

Mimo vody sa odráža silnými prsnými plutvami, zatiaľ čo brušné jej fungujú ako prísavka. Vďaka tomu dokáže liezť aj po koreňoch a konároch mangrovníkov rastúcich v morských plytčinách.

image

Vyhynutá veľryba veľkosti človeka prekvapila vedcov. Vyzerala rozkošne, no mala chrup dravca

Má tiež vypuklé a blízko pri sebe posadené oči, ktoré sa oveľa viac hodia na videnie na súši než pod vodou. Navyše je skutočne potápačom naruby.

V žiabrovej dutine si nosí zásobu morskej vody, ktorú necháva prebublávať vzduchom. Jeho žiabre tak môžu dýchať aj na súši. Prežiť mimo vody mu pomáha aj dýchanie celým povrchom tela.

Chute vínnych mušiek

image

Drozofila

Facebook/Biblical Creation/

Muchy ochutnávajú svoje okolie hneď po pristátí. Majú totiž na nohách chuťové receptory. Vzhľadom na to, čo ich priťahuje za lahôdky, im ich „vynález“ nemusíme závidieť. Na druhej strane... proti gustu žiadny dišputát a hnijúce mäso, výkaly či rozličné zvyšky slúžia za potravu im aj ich larvám.

Omnoho príťažlivejší jedálny lístok majú drozofily (octomilky) živiace sa sladkým ovocím. Pretože patria medzi najobľúbenejšie modelové organizmy vo vedeckom výskume, pozreli sa vedci bližšie aj na ich nožné ochutnávanie.

Zistili zaujímavú vec. Signály z chuťových receptorov neputujú len do mušieho mozgu, ale aj do ďalšieho nervového uzla v chrbtovej časti tela. Tento uzol zabezpečí, že sa octomilka na chutnom mieste zastaví. Mozog jej potom dá pokyn ku kŕmeniu.

Oči ťažšie než mozog

image

Tarsius spectrum

Facebook/Ari Vanuaranu/

Pri pozorovaní, ako sa správajú niektoré celebrity zo sveta modelingu, to niekedy vyzerá, že musia mať väčšie oči než mozog. Tento primát však v skutočnosti patrí inému primátovi – nártounovi celebeskému z tropickej Ázie.

Každé z jeho očí má priemer jeden a pol centimetra a váži šesť gramov. Na prvý pohľad to síce nevyzerá nijako závratne, celý nártoun však meria okolo pätnásť centimetrov a neváži ani pätnásť deka.

image

Najčudnejšie gurmánske tajomstvá slávnych: Kto si pochutnával na mäsa od pásavcov a kto odhalil silu ustric?

Každé z jeho očí je teda skutočne ťažšie než mozog. Keby mal mať človek v rovnakom pomere veľkosti zrakové orgány, museli by mu z hlavy vyrastať dva poriadne grapefruity. Kvôli veľkosti očí nártouni nedokážu gúľať očami ako my, ale musia otáčať celou hlavou ako sovy.

Keďže môžu v každom smere otočiť hlavou o 180 stupňov, majú takmer kruhový rozhľad po okolí. Veľké oči im pomáhajú pri nočnom love hmyzu.

Katapult z morských hlbín

image

Mitsukurina owston

Facebook/Top Mystery Stories/

Stretnúť pri plávaní v mori štvormetrového žraloka je samo osebe dosť desivý zážitok. Naraziť však na rovnako dlhého žraloka s vystreľovacou tlamou, to už je niečo ako scéna zo sci-fi filmu Votrelec.

Napriek tomu jeden taký existuje. Našťastie žije v temných hlbinách oceánov niekde medzi päťsto a tisíc metrami hĺbky. Žralok Owstonov má navyše na prednej časti hlavy dlhý bodec husto pretkaný receptormi citlivými na elektrické pole.

Jasne teda vníma elektrické signály vznikajúce v nervoch a svaloch koristi, ku ktorej ho rypec ľahko dovedie. A potom to príde.

Spod rypca vystrelí rýchlosťou vyše tri metre za sekundu tlama s ostrými zubami, v ktorej ryba či oliheň v okamihu zmizne. Starajú sa o to pružné väzy fungujúce ako katapult. Keď sú čeľuste vtiahnuté do hlavy, sú väzy napnuté, katapult je teda „natiahnutý“. Pri vystrelení sa väzy uvoľnia do svojej pokojovej podoby.

                                    Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. december 2025 12:19