? Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Denne vdýchneme vyše 70-tisíc mikroplastov, hlavne v interiéri.
- Až 94 percent častíc je menších než 10 mikrometrov - prenikajú do pľúc.
- Najvyššia koncentrácia mikroplastov je v autách.
- Dlhodobé zdravotné následky sú stále nejasné, ale môžu byť vážne.
Plast je jedným z najväčších environmentálnych problémov súčasnosti. Upcháva rieky, moria, ale aj naše telá. Mikroplasty sa do nás dostávajú nielen jedlom a pitím, ale aj vzduchom, ktorý dýchame, píše portál ScienceAlert.
Vedci z Université de Toulouse vo Francúzsku sa rozhodli zistiť, koľko ich denne vdýchneme. Odobrali 16 vzoriek vzduchu z vlastných bytov a áut a analyzovali ich pomocou techniky Ramanovej spektroskopie.
Čísla, ktoré ťa posadia
Výsledky? Štúdia, publikovaná v magazíne PLOS One, ukázala priemere 528 mikroplastových častíc na kubický meter v byte a až 2 238 častíc na kubický meter v aute. Z toho 94 percent častíc malo menej než 10 mikrometrov - teda boli dostatočne malé na to, aby prenikli hlboko do pľúcneho tkaniva.
Na základe tohto výskumu vedci odhadujú, že dospelý človek vdýchne denne približne 71-tisíc mikroplastov, z toho 68-tisíc tých najmenších. „Koncentrácia, ktorú sme zistili, je stokrát vyššia než predchádzajúce odhady,“ uvádzajú autori štúdie.
Čo to robí s naším zdravím?
„Ľudia trávia v priemere 90 % svojho času v interiéri - doma, v práci, v obchodoch, v doprave - a počas toho sú vystavení mikroplastovému znečisteniu bez toho, aby si to uvedomovali,“ dodávajú vedci. Najväčší šok? Auto je pre naše pľúca ešte väčšou plastovou pascou než byt.
Presné účinky mikroplastov v našom tele vedci ešte nepoznajú, no podozrenia sú vážne. Novšie výskumy naznačujú, že môžu zvyšovať riziko niektorých typov rakoviny, problémov s plodnosťou, mŕtvice či iných zdravotných komplikácií. Výskumníci preto volajú po urgentnom skúmaní biologických účinkov mikroplastov a hľadaní spôsobov, ako ich vdychovanie obmedziť.