Podľa vedcov je to len jedna z pravdepodobne stoviek jaskýň ukrytých v podzemnom, neobjavenom svete. Tieto prirodzené úkryty môžu astronautov chrániť pred žiarením, extrémnymi teplotami a vesmírnymi troskami.
Helen Sharman, prvá britská astronautka, ktorá cestovala do vesmíru, povedala BBC News, že novoobjavená jaskyňa vyzerá ako dobré miesto pre základňu. Podľa nej by dokonca mohli v podobných mesačných jamách potenciálne žiť už o 20 až 30 rokov.
„Táto jaskyňa je však taká strmá hlboká, že astronauti možno budú musieť do nej zlaniť a použiť tryskové súpravy alebo výťah, aby sa dostali von,“ myslí si Sharman.
Objavil ju satelit s radarom
Jaskyňa sa nachádza na skalnatej planine nazývanej Mare Tranquillitatis, kde v roku 1969 pristálo Apollo 11. Pomocou radaru ju objavili Lorenzo Bruzzone a Leonardo Carrer na univerzite v Trente v Taliansku.
Domnievajú sa, že vznikla pred miliónmi alebo miliardami rokov lávovou činnosťou. „Je to naozaj vzrušujúce. Keď sa pozriete sa na tieto obrázky, uvedomíte si, že ste prvou osobou v histórii ľudstva, ktorá to videla,“ povedal pre BBC profesor Carrer.
Keď Bruzzone a Carrer pochopili, aká veľká je jaskyňa, uvedomili si, že by to mohlo byť dobré miesto pre lunárnu základňu. „Život na Zemi sa napokon začal v jaskyniach, takže dáva zmysel, že by ľudia v nich mohli žiť aj na Mesiaci,“ hovorí Carrer.
Jaskyňa musí byť ešte úplne preskúmaná, ale výskumníci dúfajú, že na jej zmapovanie by sa dal použiť radar, kamery alebo dokonca roboty.
