V utorok sa medzi ôsmou hodinou večer a polnocou otvára štartovacie okno, počas ktorého by sa mala na svoj prvý let do vesmírneho priestoru vydať z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane nová nosná raketa Ariane 6. Pôvodne mala raketa začať lietať pred štyrmi rokmi. Projekt Ariane 6 nabral štyri roky oneskorenia kvôli pandémii covidu-19 a problémom s vývojom. Odklad štartu sprevádzal rast nákladov, ktorý navyše zhoršila inflácia. Tie sa vyšplhali na zhruba 3,6 miliardy eur.
Rakety Ariane vyvíja a prevádzkuje Európska vesmírna agentúra, ktorá je medzivládnou organizáciou európskych krajín pre spoločný výskum vesmíru. V súčasnosti má ESA 22 členov. Výrobcom rakiet Ariane je francúzska spoločnosť ArianeGroup.
História rodiny európskych vesmírnych rakiet Ariane sa začala písať 24. decembra 1979, kedy z kozmodrómu Kourou vo Francúzskej Guyane odštartovala prvá z nich, Ariane 1. ESA sa pritom pre úplne nový vlastný nosič rozhodla už v roku 1973. Vyšla pritom z francúzskeho programu, ktorý mal skúsenosti s menšími raketami Diamant vypúšťanými zo saharskej základne Hammaguir. Raketa dostala názov Ariane pochádzajúci z gréckej mytológie podľa Ariadny, dcéry kráľa Minoa.
Po prvom úspešnom štarte vyniesla Ariane 1 v júli 1985 na obežnú dráhu sondu Giotto, ktorá v marci 1986 prenikla k jadru Halleyovej kométy a zistila mnoho nových informácií o kométe a získala množstvo fotografií. Po štyroch rokoch Ariane 1 postupne nahradili mladšie a výkonnejšie sestry s číslami 2 a 3, ktoré vyniesli rad telekomunikačných a iných úžitkových satelitov. V roku 1988 štartoval ešte silnejší nosič Ariane 4, ktorého posledným nákladom bol telekomunikačný satelit Intelsat.
Rakety série Ariane 5, ktoré boli v prevádzke v rokoch 1996 až 2023, viac ako zdvojnásobili kapacitu svojich predchodkýň Ariane 4, pokiaľ ide o hmotnosť nákladu prepravovaného na obežnú dráhu. Umožnili tak vyniesť na orbitu dva veľké telekomunikačné satelity naraz. Do kozmu rakety Ariane 5 dostali napríklad satelity európskeho navigačného systému Galileo, vesmírny teleskop Jamesa Webba alebo sondu Rosetta, ktorá skúmala kométu Čurjumov-Gerasimenko.
Vlani v apríli raketa Ariane 5 pri predposlednej misii vyslala sondu Juice k najväčšej planéte slnečnej sústavy Jupitera. Úlohou prvej európskej misie k tejto najväčšej planéte Slnečnej sústavy je preskúmať miestny systém a trojicu ľadových mesiacov, kde sa pokúsi zistiť, či by na nich mohol existovať život. Na svoju finálnu 117. misiu odštartovala „päťka“ vlani v júli.
Ariane 6
Teraz sa prvé časti Ariane 6 začali do Francúzskej Guyany, ktorá leží na juhoamerickom kontinente, dostávať z kontinentálnej Európy vo februári 2024. V marci boli zmontované hlavné a horné stupeň a v apríli nasledoval presun dvoch výkonných motorov P120C.
V máji do Kourou dorazil aj náklad určený na vypustenie počas štartu a ďalšie experimenty, medzi ktorými je jeden aj so Slovenska.
Teraz nosnú raketu čaká let, počas ktorého prvý (hlavný) stupeň vynesie za pomoci hlavného a pomocných motorov stroj za desať minút do výšky asi dvesto kilometrov. Horný stupeň s motorom Vinci je potom schopný dopraviť pri jednom lete náklad na rôzne obežné dráhy. Je schovaný za krytom, ktorý chráni satelity pred tepelnou, akustickou a aerodynamickou záťažou pri lete do vesmíru. Je vyrobený z kompozitu uhlíkových vlákien a polymérov.
Slovenská družica
Jedným z experimentov, ktorý bude na palube, je aj štvrtá slovenská družica GRBBeta. Ide o priameho nástupcu družice GRBAlpha, ktorá zaznamenala gama záblesky z hlbokého vesmíru. Cieľom misie je pokračovať v detekcii gama zábleskov. Okrem vedeckých aktivít bude slovenská družica poskytovať aj služby rádioamatérom.
„GRBBeta je kolaboratívny projekt, ktorý zahŕňa rôzne technologické inovácie od rôznych partnerov,“ uviedol podľa TASR Jakub Kapuš, šéf spoločnosti Spacemanic, ktorá je podľa Slovenskej organizácie pre vesmírne aktivity hlavným dodávateľom satelitu.
„Nemôžeme sa dočkať štartu a dúfame, že sa GRBBeta bezpečne dostane na obežnú dráhu, kde bude môcť nadviazať na prácu svojho predchodcu a vydláždiť cestu pre ďalšie obdobné misie,“ dodal líder projektu na Leteckej fakulte Technickej univerzite v Košiciach Peter Hanák.
