Pravdepodobne poznáš riziká prokrastinácie. Odkladanie vecí na poslednú chvíľu, kým sa ti nenakopia do tej miery, že ich aj tak všetky nespravíš. Rady v oblasti produktivity a riadenia času sa často týkajú prokrastinácie a pochopenia, prečo si na niečo čakal tak dlho a ako začať s projektom skôr.
Existuje však aj iný spôsob, ako niektorí ľudia často riešia svoje úlohy, ktorý sa však často prehliada. Ide o prekrastináciu, ktorú niektorí psychológovia považujú za opak prokrastinácie.
Prekrastinácia je, keď človek urobí úlohu hneď, ako môže, takže na ňu už nemusí myslieť. často ju urobí oveľa skôr, ako ju treba dokončiť. Ak ste prokrastinátor, môže to znieť ako cieľ, ku ktorému by ste sa mali dopracovať, no prekrastinácia má aj svoje nevýhody.
„Prekrastináciu a prokrastináciu si možno predstaviť ako dva extrémy,“ povedal The Guardian Christopher Gehrig, profesor psychológie na Helmut Schmidt.
Príklad prekrastinácie
Si na letisku a čakáš na svoj let. Aj keď sa tvoja brána otvorí až o 20 minút, ty už stepuje prednou s ťažkým ruksakom na chrbte. Aj Toto je klasický prípad prekrastinácie, chcieť mať niečo za sebou (nastúpiť do lietadla), aby si na to už nemusel mysleiť. Stojí to však za to? Nosiť ťažký ruksak, namiesto toho, aby si sedel a relaxoval v kresle, kým tú bránu neotvoria?
Koncept prekrastinácie sa objavil náhodou v štúdii z roku 2014 vedenej Davidom Rosenbaumom, teraz profesorom psychológie na Kalifornskej univerzite v Riverside.
V štúdii si ľudia mali vybrať jedno z dvoch vedier plných mincí, ktoré mali odniesť na koniec vymedzenej dráhy a naspäť. Mohli si vybrať medzi dvomi vedrami: jedným bližšie k nim a druhým pri konci dráhy. Väčšina ľudí si vybrala vedro, ktoré bolo bližšie k nim, aj keď to znamenalo, že ho museli niesť väčšiu vzdialenosť.
Keď sa Rosenbaum a jeho kolegovia opýtali ľudí, prečo si vybrali bližšie vedro, účastníci povedali, že to bolo preto, že chceli úlohu dokončiť skôr. „Ich túžba odľahčiť si duševnú záťaž bola taká silná, že boli ochotní vynaložiť na to dosť fyzickej námahy navyše,“ uviedol Rosenbaum v tom čase v tlačovej správe.
V prekrastinácii sa ponáhľate urobiť niečo len preto, aby ste už na to nemuseli myslieť. „Je to sklon k rýchlemu dokončeniu úloh len preto, aby boli veci hotové skôr ako neskôr,“ vysvetlil Te Guardian Ed Wasserman, profesor experimentálnej psychológie na University of Iowa.
Riziká
Niektorí ľudia odpovedajú na e-maily hneď, ako prídu, namiesto toho, aby sa zamysleli nad tým, čo napíšu. Prekrastinácia môže ľudí prinútiť začať viacero úloh naraz no žiadnu z nich nespravia poriadne. Ponáhľajú sa s dokončením namiesto toho, aby každej práci venovali dostatok času.
Že je prekrastinácia takmer rovnako negatívna ako jej opačný náprotivok dokazujú aj mnohé príslovia. Dvakrát meraj a raz rež, alebo „vždy sa pozri, kam skáčeš,“ tiež naznačujú, že prílišné a rýchle snaženie nemusí priniesť dobré výsledky. „Byť impulzívny vždy prináša svoje obete,“ dodal Wasserman.
Ak si myslíš, že máš tendenciu prekrastinovať, nacvič si odkladanie úloh, ktoré nie je potrebné vykonať hneď a vyhrať si na ne viac času. „Zdravá rovnováha medzi prekrastináciou a prokrastináciou môže zahŕňať efektívne plánovanie a uprednostňovanie úloh bez toho, aby si sa cítili príliš pod tlakom na ich okamžité dokončenie,“ povedal Gehrig.
Najväčšie nebezpečenstvo prekrastinácie však spočíva v tom, že sa na rozdiel od prokrastinácie nepovažuje za zlozvyk a dokonca sú prekrastinátori na to hrdý. Za to, že si naraz splnil milión malých úloh, ťa vo väčšine prípadov ocenia za produktivitu a všetci na okolo to považujú za kladný prístup. Treba však rozlišovať medzi pocitom zmiernenia úzkosti a skutočným pocitom úspechu. Potom sa môžeš naučiť, že niektoré úlohy je lepšie odložiť.
Na druhej strane urobiť niečo hneď, ako napríklad hĺbkové čistenie kuchyne, aby si odložil ďalšiu úlohu, napríklad napísanie eseje, nie je prekrastinácia – stále je to klasické prokrastinačné správanie.