Biológ João Miguel Alves-Nunes z výskumného centra Butantan v Sao Paule v špeciálne upravenej ochrannej čižme šliapal na druh brazílskej vretenice, ktorý patrí k najrozšírenejším jedovatým hadom na juhovýchode Brazílie a má na svedomí najviac prípadov uštipnutia. Tím výskumníkov uviedol, že pri štúdii neboli zranené žiadne zvieratá.
„Správanie hadov je všeobecne zanedbávanou oblasťou výskumu, najmä v Brazílii,“ povedal Alves-Nunes časopisu Science. Vo väčšine štúdií sa neskúmajú faktory, ktoré spôsobujú hadie uhryznutie. „Ak študujete maláriu, môžete študovať vírus, ktorý chorobu spôsobuje - ale pokiaľ neštudujete komára, ktorý ju prenáša, nikdy problém nevyriešite,“ povedal biológ. „Testoval som 116 zvierat a na každé z nich som tridsaťkrát šliapol.“ Počas série pokusov, ktorá trvala niekoľko dní, šliapol na hady a vedľa nich celkom 40.480-krát.
Vretenice jararaca boli po jednom umiestnení do priestoru o veľkosti asi dva metre štvorcové v rôznych denných dobách. Po počiatočnej pokojnej pätnásťminútovej fáze šliapol vedec s ochranou čižmou vedľa hada alebo jemne na oblasť jeho hlavy, stred tela alebo na chvost. Alves-Nunes sa pri tom cítil vraj stopercentne bezpečne, žiadne z uhryznutí nepreniklo cez špeciálne topánky z penovej hmoty.
Distribúcia protijedov do potrebných miest
Výsledok štúdie hovorí, že čím je had jararaca mladší, tým sa zvyšuje pravdepodobnosť, že zaútočí a človeka uhryzne. „Samice sú navyše agresívnejšie a hryzú častejšie, najmä cez deň a keď sú mladé,“ uvádza štúdia. Výsledky výskumu ukazujú tiež, že samice vretenice môžu človeka napadnúť skôr pri vyšších teplotách. Samce sa najmä v noci priamemu kontaktu s človekom radšej vyhnú a uprednostnia útek. Pravdepodobnosť odvetného útoku sa tiež zvyšuje, keď človek šliapne hadovi na hlavu, skôr než keď sa ho dotkne v strede tela alebo mu šliapne na chvost.
Vedci dúfajú, že výsledky štúdie povedú k lepšej distribúcii protijedov po hadom uštipnutí. Protilátky sa často posielajú do väčších nemocníc, za ktorými musia niektorí pacienti ďaleko cestovať, pretože boli uštipnutí v miestach, kde protijed nie je k dispozícii. „Kombináciou našich údajov s údajmi z iných štúdií o výskyte konkrétnych hadov môžeme určiť miesta, kde je väčšia pravdepodobnosť, že zvieratá budú agresívne,“ vysvetlil Alves-Nunes. „Napríklad teplejšie lokality s vyšším podielom samíc by mali byť pre distribúciu protijedu prioritné,“ dodal.
Bothrops jararaca je druh jedovatého vretenovitého hada z podčeľade štrkáčovitých, endemicky sa vyskytujúceho v Južnej Amerike, predovšetkým na juhu a juhovýchode Brazílie, v menšej miere potom aj v Paraguaji a na severe Argentíny.