Minulý rok znepokojujúca štúdia naznačila, že jeden z hlavných oceánskych prúdov Zeme sa rúti do záhuby. Vedci z Kodanskej univerzity vtedy tvrdili, že takýto scenár je na 95 percent istý do konca tohto storočia a vlastne už od roku 2025 sa môže prúd hoci kedy zastaviť. Bohužiaľ, najnovšia štúdia tieto údaje potvrdzuje a je ešte menej benevolentná.
Potencionálne zastavenie Golfského prúdu, ktorý je súčasťou väčšej Atlantickej meridionálna cirkulácie (AMOC), siete oceánskych prúdov cirkulujúcich teplé slané prúdy na sever Atlantického oceánu, by malo obrovský dopad takmer na celú planétu.
Bez tohto dodatočného zdroja tepla by priemerné teploty v Severnej Amerike, častiach Ázie a Európy mohli klesnúť o niekoľko stupňov a niektoré časti sveta by mohla zastihnúť aj nová doba ľadová podobne ako v známom postapokalyptickom filme Deň po tom.
Včasné varovanie
V najnovšej štúdii sa tím vedcov z Urtechtskej univerzity snažil vymyslieť systém včasného varovania pred týmto desivými vyhliadkami. „Podarilo sa nám vyvinúť fyzikálne založený a pozorovateľný signál včasného varovania, ktorý zahŕňa prenos slanosti na južnej hranici Atlantického oceánu,“ vysvetlil pre The Conversation hlavný autor štúdie René van Westen.
Teplá slaná voda z rozsiahleho systému oceánskych prúdov (AMOC) sa na svojej kľukatej ceste na sever ochladzuje, čím sa stáva hustejšou. Táto studená voda následne klesá do väčšej hĺbky a na hladine ju striedajú znovu teplejšie prúdy. Táto cirkulácia vody zaručuje napríklad miernejšie podnebie Británie.
Výpadok týchto prúdov by sa však nedotkol len Britských ostrovov. Priemerné teploty na severnej pologuli by sa extrémne znížili a morský ľad zo Severného pólu by sa rozšíril až k Európe, ktorá by sa mohla ochladiť v priemere až o 15 stupňov Celzia.
Kolaps možno už o desať rokov
AMOC sa však od polovice 20. storočia výrazne spomaľuje. So zvyšujúcim sa príspevkom sladkej vody z topiacich sa ľadovcov a väčšieho množstva zrážok klesá koncentrácia soli v morskej vode, čím slaná voda sa stáva menej hustou. To narúša proces prúdenia studenej vody na dno a oslabuje celý cyklus.
Teraz, modelovaním týchto oceánskych systémov, van Westen a kolegovia našli spôsob, ako určiť „bod zlomu“, čiže kedy teplé oceánske prúdy stratia svoju slanosť natoľko, že zastavia prúdenie vody. „Po dosiahnutí hranice slanosti bude bod zlomu pravdepodobne nasledovať o jednu až štyri desaťročia,“ hovoria autori.
Van Westen a tím ešte musia zlúčiť všetky faktory, aby presne predpovedali, kedy dôjde ku kolapsu AMOC, ale veria, že katastrofický moment je oveľa bližšie, ako naznačujú mnohé doterajšie simulácie.
