Výskum bol publikovaný v časopise Risk Analysis. Okrem Austrálie spomína aj ostrovné štáty, ktoré sa do indexu zaradili vďaka tomu, že sú schopné poskytnúť dostatok potravy a zdrojov pre svoje obyvateľstvo v situáciách, ktoré môžu viesť k „náhlej katastrofe znižovania intenzity slnečného žiarenia“.
Tieto krajiny s najväčšou pravdepodobnosťou prežijú aj katastrofy ako jadrovú vojnu, výbuch niektorého zo supervulkánov alebo pád asteroidu. Výskumníci sa domnievajú, že „pravdepodobne budú na planéte húfy preživších“ aj v tých najvážnejších scenároch.
Tí vo vyššie uvedených ostrovných krajinách majú najväčšiu šancu, že prežijú prípadný kolaps ľudstva a priemyslu. Výskumníci porovnávali 38 rôznych ostrovných krajín v 13 kategóriách, ktoré by mohli znamenať život alebo smrť v post apokalyptickom stave prežitia.
Medzi faktory, ktoré ovplyvňovali zaradenie krajiny v rámci rebríčku, patrila produkcia potravín, energetická sebestačnosť a vplyv na klímu. Austrália a Nový Zéland boli na popredných miestach vďaka svojej izolácii od pravdepodobných lokalít, v ktorých by mohla byť zhodená atómová bomba a taktiež vďaka svojej vysokej miere poľnohospodárskej produkcie.
„Austrálska zásoba potravín je obrovská a má potenciál nasýtiť desiatky miliónov ďalších ľudí,“ uvádza sa v štúdii.
Ďalšími faktormi, ktoré získali Austráliu zlatú hviezdu, bola jej dobrá infraštruktúra, obrovský energetický prebytok a vysoký rozpočet na bezpečnosť a obranu. Majú však aj jednu nevýhodu: Trojstranný bezpečnostný pakt medzi Austráliou, Spojeným kráľovstvom a Spojenými štátmi.
Táto vojenská oddanosť Spojenému kráľovstvu a USA znamená, že národ sa s väčšou pravdepodobnosťou stane cieľom v prípade jadrovej vojny. V tomto bode bol Nový Zéland silnejší. Je totiž bez jadrových zbraní a je odolný v prípade náhleho poklesu globálnej teploty spôsobeného obdobím tmy, keďže všade naokolo je more, čím sa vytvára teplotný nárazník.
„Máme túto super efektívnu ekonomiku exportu potravín, ktorá by mohla Novozélanďanov nasýtiť niekoľkonásobne viac len z exportu,“ povedal profesor University of Otago Nick Wilson, ktorý je spoluautorom štúdie.
Dokonca aj v najhoršom scenári - čo by bolo podľa vedeckých expertov zníženie úrody o 61 percent počas predĺženej jadrovej zimy - by Novozélanďania mali stále dosť jedla. Na porovnanie, Čína, Rusko a USA by zaznamenali pokles produkcie potravín o 97 percent, ak by nastala jadrová zima.
