Je známe, že prvý komerčný životaschopný kremíkový solárny článok predstavila spoločnosť Bell Labs v roku 1954. Boom okolo čistej energie však mohol prísť už o 50 rokov skôr. Snažil sa o to istý kanadský vynálezca George Cove, jeded z prvých podnikateľov v oblasti obnoviteľnej energie na svete.
Cove vynašiel solárne panely pre domácnosť, ktoré vyzerali neuveriteľne podobne ako tie, ktoré sa dnes inštalujú do domácností – mali dokonca základnú batériu, ktorá udržala energiu v chode, keď nesvietilo slnko. A to celé už v roku 1905.
Coveova spoločnosť Sun Electric Generator Corporation so sídlom v New Yorku mala už vtedy hodnotu 5 miliónov dolárov čo sa dnes rovná približne 152 miliónom eur. A do toho všetkého použili chytľavú reklamnú kampaň, ktorou si získali širokú pozornosť médií. Časopis Modern Electric zdôraznil, že „na uchovanie elektrickej energie na osvetlenie bežného domu na týždeň stačia len dva dni slnka.“
Ďalej článok poznamenáva, ako lacná solárna energia môže oslobodiť ľudí od chudoby, „priniesť im lacné svetlo, teplo a elektrinu a oslobodiť množstvo ľudí od neustáleho boja o chlieb“. Dokonca sa špekulovalo, ako by aj lietadlá mohli byť poháňané batériami nabitými slnkom. Všetko to vyzeralo ako sľubný štart čistej energie. Pre niekoho to však bolo priskoro.
Únos a koniec podniku
Následne, podľa správy v The New York Herald z 19. októbra 1909, Covea uniesli. Podmienkou jeho prepustenia bolo, že sa vzdá sa svojho solárneho patentu a zatvorí spoločnosť. Cove bol neskôr prepustený neďaleko Zoo Bronx.
Po tomto incidente jeho solárny biznis skončil. Napriek tomu, že v rokoch pred únosom vyvinul niekoľko patentov solárneho zariadenia a zakaždým ich vylepšoval. Niektorí v tom čase obvinili Covea, že únos zinscenoval pre publicitu. To sa však javí ako nelogické, keďže so svojim podnikaním skončil. Iné zdroje naznačujú, že za tým mohol byť bývalý investor.
Podľa výskumníčky Sugandhi Srivastav, ktorá študuje inovácie v energetickom sektore, však za týmto incidentom mohli stáť aj energetická konkurencia zo sektora fosílnych palív. „Je dobre známe, že spoločnosti vyrábajúce fosílne palivá bežne uplatňovali voči svojim konkurentom bezohľadné praktiky,“ uvádza pre The Conversation Srivastav. „ A solárna energia bola rozhodne konkurentom, pretože je to neodmysliteľne demokratická technológia, ktorá môže posilniť postavenie občanov a komunít, na rozdiel od fosílnych palív, ktoré si vyžadujú budovanie impéria,“ vysvetľuje odborníčka.
Štyri stratené desaťročia
Zatiaľ čo po únose Covea došlo k roztrúseným snahám v solárnom vývoji, počas nasledujúcich štyroch desaťročí sa neuskutočnili žiadne veľké komerčné aktivity, kým tento koncept neobnovili Bell Labs, výskumná pobočka spoločnosti Bell Telephone Company v USA. Medzitým uhlie a ropa rástli bezprecedentným tempom.
To vedkyňu z Oxfordskej univerzity priviedlo k myšlienke, akoby vyzeral svet, keby sa Coveov vynález ujal. Použila koncept nazývaný Wrightov zákon (predikuje vývoj cien masových produktov na základe zvyšovania objemu výroby), ktorý sa vzťahuje na väčšinu obnoviteľných zdrojov. Ide o myšlienku, že keď sa produkcia zvyšuje, náklady klesajú v dôsledku zlepšovania výrobných procesov a učenia.
Vo svete, v ktorom Cove uspel a solárna energia od začiatku konkurovala fosílnym palivám, by predbehla uhlie už v roku 1997. V skutočnosti sa táto udalosť stala v roku 2017.
Alternatívne storočie
Samozrejme, stále je to za predpokladu, že energetický systém by bol rovnaký. Je možné, že ak by solárna energia existovala od roku 1910 a nikdy nezmizla, celá trajektória energetických inovácií by mohla byť veľmi odlišná. Možno by viac peňazí smerovalo na výskum batérií a na podporu decentralizovanej solárnej energie. Elektrická sieť a železnice, ktoré sa používali na podporu uhoľného hospodárstva, by tým pádom dostali oveľa menej investícií.
„V konečnom dôsledku nie je možné presne vedieť, akou cestou by sa ľudstvo vydalo, ale stavím sa, že 40-ročná prestávka vo vývoji solárnej energie stála svet obrovské množstvo emisií uhlíka,“ dodala Srivastav na záver.
