„Pripadám si ako batoľa, znova sa učím chodiť,“ zveril sa štyridsaťročný muž stanici BBC. „Bola to dlhá cesta, ale už sa môžem postaviť a dať si s kamarátmi pivo. Veľa ľudí netuší, akú radosť z toho mám,“ dodal Oskam a predviedol, že s chodítkom zvládne aj náročnejší pohyb po naklonenej plošine alebo pár schodov.
To všetko vďaka elektronickým implantátom, ktorými vedci digitálne premostili poškodený úsek miechy. Podrobnosti prelomového pokusu vyšli v stredu v odbornom časopise Nature a odborníci sa zhodujú, že závery štúdie sú veľmi sľubné.
Prvýkrát umelo prepojili mozog s miechou
„Ľahko sa to povie, ale ťažko urobí,“ vysvetľuje britský neurológ Andrew Jackson, podľa ktorého je to prvýkrát, čo sa vedcom podarilo umelo prepojiť mozog s miechou. „Otvára to však aj zaujímavé otázky ohľadom našej autonómie a kontroly. Postupne sa stiera filozofická hranica medzi tým, čo je mozog a čo technológia,“ dodal pre The New York Times.
Oskama pred dvoma rokmi operovala špičková neurochirurgička Jocelyne Blochová, uvádza Adam Hájek pre iDnes.cz. Na ľavej a pravej strane lebky mu vyvŕtala dva otvory s priemerom päť centimetrov a vložila mu do mozgu dva diskové implantáty, ktoré nervové signály z centier pohybu prenášajú do senzorov umiestnených na špeciálnej helme.
Senzory následne impulzy pomocou algoritmu preložia do signálu, ktorý bezdrôtovo putuje do druhého implantátu umiestneného pod poškodeným miestom na mieche a je pripojený na nervy ovládajúce chôdzu. Švajčiarski odborníci systém označujú ako „mozgo-miechový interface“.
Impulzy z mozgu prekladá umelá inteligencia
Pri prekladaní impulzov z pacientovho mozgu využili umelú inteligenciu. Ich program funguje ako dekodér myšlienok, ktorý si vďaka strojovému učeniu postupne osvojil, aké časti mozgu pacient v snahe pohnúť určitými časťami tela aktivuje. „Zachytili sme jeho myšlienky a preložili sme ich do podnetov pre miechu, aby sme obnovili úmyselný pohyb,“ vysvetlil Grégoire Courtine zo švajčiarskeho technologického inštitútu v Lausanne (EPFL).
Po niekoľkých týždňoch pokusov sa u Oskama prejavilo viditeľné zlepšenie. Najskôr dokázal zaťať svaly v oblasti bedier, o niekoľko mesiacov neskôr sa dokázal sám postaviť a urobiť niekoľko krokov s chodítkom. „Je nesmierne dojemné pozorovať ho pri chôdzi. Sme svedkami posunu paradigmy v tom, čo bolo doteraz možné,“ vysvetľuje Courtine.
Chcú systém uplatniť v praxi
Autori štúdie upozorňujú, že ide len o experiment, ktorý navyše vyžadoval niekoľko náročných invazívnych operácií. Systém nie je vhodný pre všetky druhy porušenia miechy a pre pacientov s paralýzou hornej polovice tela sa najskôr nehodí. Nepochybne potrvá ešte niekoľko rokov, kým sa podobných implantátov môžu dočkať bežní vozičkári.
Profesor Courtine tvrdí, že jeho tím sa teraz sústredí na miniaturizáciu systému, ktorá by umožnila jeho uplatnenie v praxi. „To je náš skutočný cieľ. Chceme, aby táto technológia bola dostupná pacientom po celom svete. Všetkým, ktorí ju potrebujú,“ hovorí špičkový francúzsky expert na neurotechnológie.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
