Akokoľvek to znie skľučujúco, Mellen sa o túto procedúru pokúsil nie raz, nie dvakrát, ale trikrát sa mu zvieralo v žalúdku, než - doslova - trafil klinec po hlavičke, uvádza sa na webe Unilad.
Mellen posúva porekadlo "mať hlavu v oblakoch" do nových rozmerov. Pričom k samotnej chirurgickej procedúre sa dostal na Ibize v roku 1965 - tam spoznal bizarný zákrok trepanácie.
V prípade, že nemáš absolútne žiadne potuchy o tom, čo to znamená a hlavne, prečo by si niekto nechal do lebky dobrovoľne vyvŕtať otvor, nie si sám/a. Trepanácia sa všeobecne považuje za vôbec jeden z najstarších chirurgických postupov, ktoré ľudstvo pozná. A vzťahuje sa na chirurgický zákrok, pri ktorom sa vyvŕta alebo zoškrabe kruhový kus kosti, ktorý sa následne vyreže; najčastejšie to býva ľudská lebka.
Mellen si zaspomínal aj na moment, v ktorom sa prvý raz dostal do styku s informáciou o spomínanom zákroku, bolo to vďaka stretnutiu s istým Bartom Hugesom.
„Počul som o tomto chlapíkovi, ktorý si vyvŕtal dieru do vlastnej hlavy, a pomyslel som si: ‘No, musí byť blázon!‘,“ povedal Mellen pre magazín Vice v rozhovore z roku 2016.
Mellen o svojej skúseností napísal aj knihu, volá sa Bore Hole (voľne preložené Vrt).
Text knihy zachádza do grafických detailov o jeho skúsenostiach s trepanáciou. Mellen sprvu ani nepredpokladal, že by trepanáciu sám podstúpil - tá predstava sa mu zdala smiešna. O dva roky na to Mellen uskutočnil svoj prvý pokus o prevedenie zákroku.
Ten podstúpil svojpomocne s nástrojom, ktorý tak trocha pripomína vývrtku. „V tom čase som bol na mizine a určite som si nemohol dovoliť elektrickú vŕtačku, tak som si v predajni chirurgických nástrojov kúpil trepán na ruky,“ zaspomínal a pokračoval ďalej: „Bolo to ťažké. Ako keby ste sa snažili odzátkovať fľašu vína zvnútra.“
Prvý pokus však nedopadol úspešne. To však Mellena neodradilo a proces podstúpil ešte dvakrát. Dôvodom, prečo vôbec chcel Mellen tak zanovito proces podstúpiť, je akýsi návrat k mladistvosti. Autor knihy účinok trepanácie podmieňuje tým, že „Ľudská bytosť potrebuje viac krvi vo svojom mozgu.
Predpokladané účinky sú podľa Mellena následovné: prinavrátenie „mladistvej úrovne vitality“, resp. stavu, ktorý „stratíš, keď dosiahneš dospelosť“.
Po roku od prvého pokusu Mellen podstúpil ďalší experiment. Muž však stále nebol spokojný s výsledným efektom. „Keď som vytiahol trepán, zaznelo akési ‚šuchotanie‘ a niečo, čo znelo ako bubliny.“
Posledný pokus sa stal v roku 1970 a trval pomerne krátku dobu - len polhodinu. Tento raz bol experimentátor spokojný s výsledkom. Účinky prirovnával k ľahkosti, ktorá nastane, keď sa z tela odstráni nadbytočná záťaž.
„Urobil som to večer a šiel som spať o 23:00 s dobrým pocitom, ktorý pretrvával aj na ďalší deň, keď som sa zobudil ráno. A potom som si uvedomil: ‘To je ono. Je to hotové‘,“ uzatvára Mellen.
