„U nás má pacient najväčšiu šancu dostať sa k novým liekom už vo fáze výskumu – ešte než dôjde na úhradu od poisťovne,“ hovorí profesor Marek Svoboda, riaditeľ Masarykovho onkologického ústavu. Aký má vplyv stres, aké nádory sú najzákernejšie a ako pomáhajú alternatívne metódy liečby?
Česko je na tom horšie než ostatné európske štáty vo výskyte rakoviny. Máme horšie štartovacie podmienky?
Ruka v ruke ide alkohol a fajčenie alebo obezita a nedostatok pohybu. Asi najhoršia kombinácia je obézny fajčiar. Okrem toho komunistické krajiny najmä v 70. a 80. rokoch zanedbávali životné prostredie, boli sme tretím najväčším znečisťovateľom ovzdušia v Európe. Používalo sa veľké množstvo hnojív a insekticídov. Ochranné prostriedky a pomôcky v práci neboli prioritou. A aby sa ľudia nesťažovali, tak mali lacný alkohol a cigarety. Po práci sa išlo na päť či desať pív a panáka. To všetko vytvorilo naše horšie štartovacie podmienky.
A čo dnes?
Bohužiaľ, kvalita ovzdušia sa v Česku opäť zhoršuje. Nejde o oxidy síry a kyslé dažde, ale o koncentráciu veľmi malých pevných častíc, tzv. PM 2.5, ktoré prispievajú k vzniku rakoviny pľúc. Vznikajú najmä pri spaľovaní uhlia či odpadu, ale podieľa sa na nich aj diaľničná doprava. Už pred „energetickou krízou“ bola ich koncentrácia vyššia, než bol priemer EÚ. A v rade miest sa situácia so vzrastom cien energií zhoršila. Ľudia spália aj plasty, aby ušetrili.
Látky spôsobujúce rakovinu nájdeme aj v potravinách alebo v predmetoch dennej spotreby – hračkách či nádobách. Našťastie toto je starostlivo kontrolované. Aj zlé skladovanie potravín môže viesť k ich kontaminácii toxickými produktami niektorých plesní – najnebezpečnejšie sú tzv. aflatoxíny. Spôsobujú rakovinu a rozhodne ich tepelným spracovaním alebo odkrojením zhnitej časti neodstránime.
Aký vplyv má na rozvoj rakoviny stres?
Stres nie je hlavným faktorom, ktorý by spôsoboval rakovinu, ale môže k jej rozvoju prispievať. Chronický stres vedie k nepriaznivým hormonálnym zmenám a má negatívny dopad na funkciu imunitného systému, ktorý rakovinu môže, najmä na jej začiatku, zničiť.
Do akej miery a u akých typov rakoviny sa premietajú dedičné faktory?
Národov, ktoré majú jednoznačný genetický základ, je päť až desať percent. Sú najčastejšie spôsobené mutáciou v génoch, ktoré majú za úlohu udržiavať nepoškodenú DNA v rozmnožovacích bunkách nášho tela, keď dochádza k jeho regenerácii. Poškodenie DNA vedie k vzniku rakoviny. Ľudia, ktorí sa narodia s mutáciou v jednej kópii takého génu, potom za svoj život majú vyššiu pravdepodobnosť, že u nich dôjde k poškodeniu aj druhej kópie a prípadnému vzniku rakoviny.
Vieme mutácie dnes ľahko odhaliť?
Vieme a týmto ľuďom môžeme pomôcť rakovine predchádzať. Príkladom je prípad Angeliny Jolie, ktorá je nosičkou mutovaného génu BRCA1 a bez preventívnej operácie by mala riziko vzniku rakoviny prsníkov takmer 90 percent. Okrem týchto prípadov máme približne 15 percent pacientov, v ktorých rodinách vidíme zvýšený počet nádorov, ale poškodený gén nenájdeme. Môžu si od rodičov prinášať do života rovnaké negatívne návyky alebo boli v spoločnej domácnosti vystavení rizikovým faktorom, napríklad pasívnemu fajčeniu. Ale príčinou môže byť aj nepriaznivá kombinácia zdedených génov, ktoré v sebe žiadnu patologickú mutáciu nemajú. Zostáva nám 75 až 80 percent ľudí, kde je vznik rakoviny náhodný proces.
Keď má priamy príbuzný rakoviny, mali by sme si nechať urobiť onkologické a genetické vyšetrenia?
Rozhodne sa musí chodiť na bežné preventívne prehliadky. Pokiaľ je v rodine opakovaný výskyt nádorov najmä v mladšom veku, potom by malo byť vykonané genetické vyšetrenie. Žiadanku vydá praktický lekár alebo špecialista. Vyšetrení by mali byť ľudia, v ktorých rodinách došlo k výskytu u priamych príbuzných (rodičia, súrodenci, deti) dvoch a viac prípadov nádorov prsníkov alebo vaječníkov, hrubého čreva, maternice, melanómu, ak sa aspoň u jedného z pacientov nádor objavil pred 50. rokom. V prípade prostaty pred 55. rokom. Geneticky by mali byť vyšetrené všetky pacientky s nádorom prsníkov, ktorý vznikol pred 45. rokom, s nádormi vaječníkov a vajcovodov, nádory hrubého čreva a maternice vzniknutými pred 40. rokom. Aj všetci muži s nádorom prsníka.
Ako postupujete v prípade pozitívneho nálezu?
V prípade zistenia mutovaného génu dokážeme ponúknuť preventívne vyšetrenia, ktoré môžu riziko vzniku nádorov alebo ich neskoršieho odhalenia znížiť, a tak zachrániť život. V prípade negatívneho nálezu odporučíme preventívne prehliadky alebo ak bude rodinná anamnéza nepriaznivý, ďalšie preventívne pravidelné vyšetrenia.
Stretávate sa častejšie s prípadmi, kedy sa ľudia rozhodnú ochorenie riešiť alternatívnou cestou? Podľa niektorých názorov sú príčiny rakoviny v rodinnom a vzťahovom prostredí a v emočnom konflikte.
Rakovina vzniká v dôsledku mutácie v bunke a chýb pri prepise genetickej informácie. Psychosomatiku ale vnímame ako dôležitú. Aj preto sa v našom ústave nesnažíme liečiť len fyzické prejavy, ktoré pacienta trápia, ale kladieme aj veľký dôraz na konzultácie s psychológom. S expertmi z lekárskej fakulty v Brne sme vyvinuli aj špeciálnu aplikáciu pre smartphony, ktorá pomáha zlepšovať psychický stav našich pacientov. Alternatívnu doplnkovú liečbu vnímame ako dôležitú, v Masarykovom onkologickom ústave integrujeme s onkologickou starostlivosťou tie metódy, ktoré majú preukázanú účinnosť.
Aké napríklad?
Napríklad akupunktúru, ktorá má prínos v liečbe únavy či bolestí. Ale aj k ďalším metódam alternatívnej medicíny pristupujeme veľmi odborne. Už preto, že sú často zneužívané šarlatánmi, ktorí neoverené metódy prezentujú ako celostnú medicínu. To niektorých pacientov môže zviesť od liečby a zhoršiť ich prognózu. Aj preto sme zaviedli odbornú poradňu, kde môžu ľudia konzultovať liečivé doplnky stravy v kombinácii s onkologickou liečbou. Rôzne bylinky a huby pri nej môžu pôsobiť negatívne. Napríklad ľubovník bodkovaný, ktorý môže „čistiť“ telo od chemoterapie, a tak znižovať jej koncentráciu a protinádorovú účinnosť.
V Česku máme dobre nastavené screeningové programy. Starajú sa však ľudia viac o svoje zdravie?
V úmrtnosti na rakovinu sme sa dostali za 20 rokov z druhého najhoršieho miesta v Európe na nejaké 22. miesto. Naši občania majú dostupné všetky screeningové programy, čo nie je bežné v bývalých postkomunistických liečiteľských zariadeniach. Vďaka nim sú nádory zistené v menej pokročilých a dobre liečiteľných štádiách. Celkovo by som ale nepovedal, že sa ľudia o zdravie primerane starajú. Dôkazom je vysoký počet obéznych ľudí aj stále nedostatočná účasť na screeningových programoch, ktorá neprevyšuje 60 percent. V prípade kolorektálneho karcinómu presahuje sotva 30 percent. Podobne je tomu s očkovaním proti HPV, ktorý spôsobuje rakovinu krčka maternice. Len 60 percent dievčat bolo očkovaných, v Škandinávii je ich nad 90 percent.
Chystajú sa ďalšie screeninogové programy alebo inovácie?
Už druhým rokom v Masarykovom onkologickom ústave testujeme screeningový program pre osoby s vysokým rizikom vzniku rakoviny pankreasu. Tým ponúkame vyšetrenia pomocou endoskopickej sonografie a magnetickej rezonancie pankreasu, ktoré sa striedajú. Súčasne im odoberáme krv a hľadáme nové nádorové markery, ktoré by nám pomohli rakovinu pankreasu v budúcnosti odhaliť včas aj bez nutnosti invazívnych metód. V EÚ sa okrem screeningových programov pre nádory pľúc a prostaty ďalej plánuje screeningový program pre karcinóm žalúdku.
Ktorú formu rakoviny považujete za najzákernejšiu?
Každá je zákerná a dokáže zabíjať. Ale ak sa zistí včas a máme trochu šťastie, vieme ju liečiť a čím ďalej úspešnejšie aj pokročilé štádia. Za najzákernejšie považujem rakoviny, ktoré rastú veľmi rýchlo a nemusia mať na začiatku varovné príznaky. Akútna leukémia či nádory vaječníkov, pankreasu a pľúc. Preto nie je dobré, keď bagatelizujeme nové a dlhšiu dobu trvajúce ťažkosti. Ak máme kašeľ, ktorý sa nás drží šesť týždňov, alebo keď chudneme a nevieme prečo alebo keď objavíme krv v stolici, je dobré hneď vyhľadať lekára.
Aké nádory sú najčastejšie?
Rakovina kože. Nasledujú rakoviny prostaty, prsníkov, hrubého čreva a konečníku, pľúc a obličiek. Niektoré onkologické ochorenia sú u nás častejšie než ide v Európe – nádory obličiek, pankreasu, prostaty či hrubého čreva a žlčových ciest. Príčiny sú často v našom životnom štýle.
Stretávate sa s novými typmi nádorov?
Myslím, že už všetky poznám, ale vďaka novým metódam v oblasti molekulárnej genetiky a biológie ich vieme lepšie roztriediť na podskupiny. U nádorov pľúc sme predtým rozlišovali dve hlavné histologické skupiny, ktoré mali dohromady približne osem základných podtypov. Dnes ich je viac než 16 molekulárnych skupín. Na jedenásť z nich môže byť zvolený odlišný liečebný postup, teda iný cielený liek. Tomu sa hovorí precízna onkológia, kde cielime na presne stanovenú mutáciu alebo signálnu dráhu.
Zlepšuje sa dostupnosť inovatívnych liekov?
Áno. Dosiahli sme úroveň západnej Európy a nachádzame sa medzi Švédskom a Nórskom, čo sa týka dostupnosti moderných protinádorových liečiv. Sme na tom najlepšie z postkomunistických krajín.
A čo imunoterapia, je stále tak sľubnou cestou v protinádorovej liečbe?
Áno, aj preto sa jej podávanie rozširuje na ďalšie typy nádorov a začína sa používať aj v menej pokročilých prípadoch tam, kde sa osvedčila v liečbe metastáz. Spôsob, ako imunoterapia funguje, najradšej popisujem vetou, že pomáha nášmu imunitnému systému otvoriť oči, aby rakovinu videl a zneškodnil. Imunitný systém nádor často nevidí, pretože vychádza z nášho vlastného tkaniva a na povrchu môže mať molekuly, ktoré hovoria bielym krvinkým, teda nášmu imunitnému systému: nestaraj sa o mňa, ja som tvoje telo, ja sem patrím. A nádor nepozorovateľne rastie ďalej. A toto imunoterapia dokáže zmeniť.
Je na trhu nový účinný liek, ktorý bude čoskoro k dispozícii v Česku?
Stále nejaké prichádzajú. Teraz sa vyjednáva o úhrade prípravku Pluvicto pre liečbu metastatického karcinómu prostaty. Okrem noviniek majú českí onkologickí pacienti možnosť dostať sa aj k najčerstvejším objavom, teda k liekom, u ktorých prebieha klinické testovanie. Vďaka klinickým štúdiám nadobúdame skúsenosti s novými liekmi o niekoľko rokov skôr, než sa dostanú do bežnej praxe. V našom onkologickom ústave máme pre tento účel najdlhšie fungujúce špeciálne oddelenie v Česku, ktoré sa klinickými štúdiami zapodievame. Radíme sa medzi špičky v Európe.
