Rakovina prsníka je najrozšírenejšou rakovinou na svete a ročne zabíja milióny žien.Unsplash/rebekah Vos/
StoryEditor

Vedci prišli s ohromnou správou! Po 20 rokoch výskumu hlásia, že sa im podarilo vytvoriť vakcínu na rakovinu prsníka

mor26.01.2023., 15:00h

Výskumníci z amerických univerzít uvádzajú, že vakcína proti rakovine prsníka, ktorú používali posledných 20 rokov, bola účinná a vytvorila silnú imunitnú odpoveď na agresívny nádorový proteín.

Lajkuj Brainee.sk na

Nedávno publikovali svoje zistenia v časopise JAMA Oncology a odhalili výsledky prvej fázy testovania vakcíny na ľuďoch.

image

Rakovinu jej diagnostikovali dvakrát. Teraz je z nej úspešná modelka aj napriek tomu, že nemá nohu

Správa obletela svet, keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie je práve rakovina prsníka celosvetovo najrozšírenejšou rakovinou. „Koncom roku 2020 žilo 7,8 milióna žien, ktorým bola diagnostikovaná rakovina prsníka za posledných päť rokov.“ Ak je však diagnostikovaná včas, dá sa účinne liečiť - práve preto je dôležitý pravidelný skríning. 

Najrozšírenejšia z rakovín

Len za minulý rok v USA na túto chorobu zomrelo 43 550 žien a 530 mužov (muži sú tiež náchylní na rakovinu prsníka, aj keď v oveľa nižšej miere), uvádza National Breast Cancer Foundation. Podľa nadácie je „rakovina prsníka najčastejšou rakovinou u amerických žien, s výnimkou rakoviny kože. Odhaduje sa, že v roku 2022 bude približne 30 % všetkých nových diagnóz rakoviny u žien tvoriť rakovina prsníka.“

Za touto zákernou chorobou stojí proteín s názvom HER2 - ten prispieva k bujneniu rakoviny v tele. „Začiatkom 80. rokov po zistení, že zmutovaný gén HER2 môže stimulovať nadmerný rast a delenie buniek, mnohí vedci uvažovali, či niektoré gény môžu spôsobovať, že rakovina rastie a rýchlejšie sa šíri,“ uvádza inštitút na svojej webovej stránke. Výskumníci z celého sveta následne začali hľadať gény, ktoré podnecujú rast rakoviny.

image

Vedci prvýkrát podali revolučný liek proti rakovine. Pacientovi pichli vakcínu s vírusom

V priebehu rokov vedci prišli s liekmi na rakovinu, ktorých cieľom bolo blokovať problémový proteín, aby spomalili rast HER2 pozitívnej rakoviny prsníka. Napriek tomu aj tak mnohé ženy, ktoré už rakovinu prsníka majú, z tejto liečby úžitok nemajú alebo sa po počiatočnej liečbe stanú odolnými voči týmto liekom.

Problémový proteín a imunita

Problematický proteín, našťastie, nie je dedičným, avšak kvôli riziku recidívy (obnovenie pôvodného stavu), je veľmi ťažko riešiteľný. Vedci však počas výskumu prišli na to, že tento typ rakoviny sa už neobjavil u tých pacientov, ktorých imunitný systém bol už voči HER2 proteínu nastavený, aby naň reagoval.

„Pacientky s HER2 pozitívnym karcinómom prsníka, u ktorých sa objaví typ imunitnej odpovede nazývanej cytotoxická imunita alebo imunita zabíjajúca bunky, majú menšiu pravdepodobnosť, že sa im rakovina po liečbe vráti. Celkovo sa aj dožívajú dlhšie ako tí, ktorých organizmu sa nepodarilo vyvinúť takúto imunitnú odpoveď,“ znie tlačová práca UW Medicine.

Ako vakcína funguje

Doktorka Nora Disis a jej kolegovia z tímu prišli s iným typom vakcín. „Na rozdiel od proteínových vakcín, ktoré zvyčajne obsahujú proteín alebo časť proteínu, na ktorý chcete, aby sa imunitný systém zameral, DNA vakcíny obsahujú DNA inštrukcie pre cieľový proteín.“

image

Pri liečbe rakoviny môže pomôcť nečakaný živočích. Má schopnosti skôr odhaliť rakovinové bunky

Výskumníci prijali 66 pacientok, ktoré mali metastatickú rakovinu. Rozdelili ich do troch skupín a trikrát im vstrekli 10 mikrogramov, 100 mikrogramov a 500 mikrogramov vakcíny. Pacientky boli sledované tri až 13 rokov (medián sledovania bol takmer 10 rokov).

„Výsledky ukázali, že vakcína bola veľmi bezpečná,“ povedala Disis pre UW Medicine. „V skutočnosti boli najčastejšie vedľajšie účinky, ktoré sme videli u približne polovice pacientiek, veľmi podobné tým, ktoré vidíte pri vakcínach proti COVID: začervenanie a opuch v mieste vpichu a možno aj horúčka, triaška a príznaky podobné chrípke.“

Podľa vedcov vakcína predĺžila aj očakávanú dĺžku života účastníkov štúdie, pričom sa „očakávalo, že približne polovica zomrie do piatich rokov po liečbe. Tie ženy ale sledujeme už desať rokov a 80 percent z nich je stále nažive,“ poznamenala Disis.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
03. marec 2024 11:00