Spisovatelia sci-fi už mnoho rokov robia proroctvá o futuristických technológiách, ktoré sa neskôr stali realitou. V roku 1964 Arthur C. Clarke skvele predpovedal internet. A v roku 1983 Isaac Asimov predpovedal, že moderný život bude bez počítačov nemožný. Sci-fi nám môže nielen pomôcť predstaviť si budúcnosť formovanú novými technológiami, ale môže nám tiež pomôcť poučiť sa o potenciálnych hrozbách.
Spisovatelia ako vojenskí poradcovia
Príkladom je francúzska armáda, ktorá v roku 2018 založila organizáciu Defence Innovation Agency. Jej cieľom je pracovať na vojenských inováciách, ktoré môže neskôr armáda využiť na obranu. V rámci projektu neskôr najali skupinu piatich spisovateľov sci-fi, ktorí mali prichádzať s nápadmi, ktoré by si bežní vojenskí stratégovia inak nevedeli predstaviť. „Pokúsia sa predvídať, ako by teroristické skupiny alebo nepriateľské štáty mohli použiť pokročilé technológie proti Francúzsku,“ uvádza britský Telepgraph.
Ďalšou vládnou agentúrou, ktorá využíva bujnú fantáziu spisovateľov, je britská Defence Science and Technology Laboratory (Dstl). Peter Warren Singer a August Cole aplikovali svoje písacie schopnosti aby vytvorili osem nie príliš ružových vízií budúcnosti.
Existuje mnoho príkladov a hrozieb, ktoré sa objavujú na stránkach sci-fi románov. The Conversation však vyberá pár z nich, ktoré by mohli byť najreálnejšou hrozbou.
Super vojaci
Super vojaci sú hlavnou témou sci-fi a majú mnoho podôb. Často sú „super“ vďaka svojej technológii, ako napríklad vo filme Roberta A. Heinleina Starship Troopers (1959) a Joe Haldeman vo filme Forever War (1974). Modernejšie príklady však tiež skúmajú, ako môžu byť super vojaci ďalej rozšírení o silnejšie svaly a dokonca aj ďalšie orgány.
Takým príkladom môžu byť bojovníci podobní mníchom z legendárnej série Warhammer 40 000. Známi ako vesmírny mariňáci majú vložené druhé srdce, tretie pľúca a celý rad ďalších implantátov, ktoré im pomôžu prežiť na bojisku.
Drony
Operácie s dronmi zohrávajú v modernej vojne čoraz dôležitejšiu úlohu. „Najlepším“ príkladom je asi vojna na Ukrajine, kde tieto autonómne lietadlá používajú vo veľkom obe strany.
Sci-fi však tento druh vojny už predpovedalo dlho. V románe Orsona Scotta Carda Ender‘s Game (1985) je detský hrdina Ender Wiggin vzatý do bojovej školy, kde sa zúčastňuje série prepracovaných vojenských cvičení s použitím počítačov na simuláciu vojny proti vzdialenému mimozemskému nepriateľovi. Dnes je tento príbeh viac než aktuálny, aj keď možno nie z technického, no z morálneho a etického pohľadu určite.
Modifikácia správania
Sci-fi má veľa čo povedať o drogách a spôsobe, akým možno chemikálie použiť na skreslenie reality a zmenu správania. Azda najznámejším autorom v tejto oblasti je Philip K. Dick, s románmi ako The Three Stigmata of Palmer Eldritch (1964), Ubik (1969) a Flow My Tears, the Policeman Said (1974), ktoré sa zaoberajú variáciami na túto tému.
Z novších diel tu bol film Serenity (2005) či televízny seriál Firefly, v ktorom kapitán Malcolm Reynolds a jeho posádka cestujú na planétu Miranda, aby objavili temné následky drog používaných na kontrolu populácie.
Aj keď sa tieto príklady môžu zdať zlovestné, nie sú ničím v porovnaní s experimentmi, ktoré vykonala skutočná CIA. Ku koncu vietnamskej vojny sa totiž objavili odhalenia, že CIA robila nelegálne ľudské experimenty s cieľom vyvinúť lieky na vymývanie mozgov a mučenie. Táto operácia, známa ako MK-ULTRA, bola zverejnená na pojednávaní v senáte v roku 1977.
Aj keď nikdy nemôžeme úplne predpovedať budúcnosť, môžeme len dúfať, že sa svetoví lídri zo sci-fi románov poučia a despotické varianty sveta ostanú len na papieri.