Vedci objavili obrovskú planétu veľkosti Jupitera obiehajúcu okolo veľmi malej hviezdy, čo je kombinácia, ktorú jeden z výskumníkov označil za „zakázanú“, pretože spochybňuje teórie o tom, ako sa tvoria planéty, uvádza nová štúdia.
Novoobjavená exoplanéta patrí k mimoriadne vzácnym planétam, ktoré vyvolávajú otázky o tom, ako najmenšie a najchladnejšie hviezdy vo vesmíre, známe ako M-trpaslíci, dokážu hostiť plynných obrov.
M-trpaslíci, tiež známi ako červení trpaslíci, sú zvyčajne veľkosti menšej ako polovica hmotnosti nášho Slnka. No to, čo im chýba na hmotnosti, viac než vynahrádza ich hojnosť a dlhovekosť. Títo chladní trpaslíci sú najbežnejším typom hviezd v Mliečnej dráhe a očakáva sa, že budú horieť bilióny rokov, čo je rádovo dlhšie ako predpokladaná 10 miliardová životnosť Slnka. V dôsledku toho boli vedci už dlho fascinovaní vlastnosťami M-trpaslíkov vrátane ich potenciálnej schopnosti hostiť život.
Teraz výskumníci pod vedením Shubhama Kanodia, ktorý študuje planetárnu vedu na Carnegie Institute for Science, použili satelit TESS od NASA na skúmanie plynného obra veľkosti Jupitera s názvom TOI-5205b, ten dosahuje štvrtinu veľkosti svojej hviezdy, čo je prvýkrát, čo sa okolo takej malej hviezdy našiel taký veľký svet.
Kanodia a jeho kolegovia poznamenali, že TOI-5205b, ktorý je od Zeme vzdialený asi 280 svetelných rokov, „má jeden z najvyšších hmotnostných pomerov pre M-trpasličie planéty“, čo „rozširuje konvenčné teórie o formovaní planét,“ uvádza nedávna štúdia publikovaná v The Astronomical Journal.
„Naša skupina sa špecializuje na štúdium M-trpaslíkov a planét, ktoré okolo nich obiehajú, pričom sme zostrojili aj niektoré z priekopníckych prístrojov na vykonávanie takýchto meraní,“ uviedol Kanodia v e-maile pre Motherboard. „Obzvlášť nás zaujímajú obrovské planéty, ktoré obiehajú okolo týchto hviezd s nízkou hmotnosťou, pretože ich objav je relatívne nedávny.“
Tento zvláštny pár hviezda-planéta by podľa teórií formovania planét nemal existovať. Planéty sa zvyčajne tvoria v diskoch plynu a prachu, ktoré obklopujú mladé hviezdy; obrovské svety ako Jupiter nahromadia veľa kameňa z týchto diskov, aby zachytili vonkajšie plynové vrstvy, vďaka ktorým sú také odlišné. Zatiaľ nie je jasné, ako sú malé systémy ako je TOI-5205 schopné produkovať dostatok materiálu na to, aby tam existovali aj plynní obri.
Kanodia a jeho kolegovia však dúfajú, že bizarné vlastnosti TOI-5205b by mohli pomôcť vyriešiť túto hádanku. Keďže plynný gigant blokuje toľko svetla svojej hviezdy, keď okolo nej prechádza, je možné pozorne preskúmať vlastnosti jeho atmosféry pri prechode.
„Veľká hĺbka tranzitu robí z TOI-5205b dobrý cieľ na skúmanie jeho atmosférických vlastností ako prostriedku na sledovanie potenciálnych ciest formovania,“ uviedol tím v štúdii a dodal, že „je to tiež objekt ľahko dostupný pomocou Webbovho teleskopu,“ odkazuje na najvýkonnejšie vesmírne observatórium, akým ľudstvo zatiaľ disponuje.
