Akvamácia je čoraz obľúbenejšou a ekologickejšou alternatívou k tradičným kremačným metódam; používa sa pri nej voda miesto ohňa, píše sa na twitteri.
Pri akvamácii, alebo „alkalickej hydrolýze“, sa telo zosnulého ponorí na tri až štyri hodiny do zmesi vody a silnej zásady, ako napríklad hydroxid draselný, v natlakovanej kovovej nádobe a zahreje sa na približne 150 stupňov Celzia. Proces skvapalňuje všetko okrem kostí, ktoré sa potom sušia v peci a melú na biely prach, ten sa následne vkladá do urny a odovzdá príbuzným.
Rovnako ako technika kompostovania ľudských tiel s vrstvami organického materiálu ( ako sú listy alebo drevené štiepky), aj akvamácia je stále povolená len v niektorých krajinách.
Odpoveď na nedostatok pohrebného miesta
Prvýkrát bola táto technika vyvinutá na začiatku 90. rokov ako spôsob likvidácie tiel zvierat používaných pri pokusoch a potom sa táto metóda použila na likvidáciu dobytka počas epidémie choroby šialených kráv, uviedol americký výskumník Philip R Olson vo svojej publikácii.
V roku 2000 začali americké lekárske fakulty používať akvamáciu na likvidáciu darovaných ľudských tiel. Kým sa táto prax dostala do pohrebného priemyslu prešlo ďalších 14 rokov.
Keďže pohrebiská v mestských oblastiach na celom svete sú čoraz vzácnejšie a drahšie, akvamácia má zjavné benefity. Jej zástancovia tvrdia, že voda je oveľa jemnejšou cestou než plamene. Tiež tvrdia, že tekutá kremácia spotrebuje menej energie ako konvenčná a uvoľňuje menej skleníkových plynov.
Podľa britskej firmy Resomation sa pri akvamácii využíva päťkrát menej energie ako s použitím ohňa a znižujú sa emisie skleníkových plynov pri pohrebe približne o 35 percent. Akvamácia sa používa aj na likvidáciu tiel zvierat na bitúnkoch, kde je považovaná za efektívnejšiu a hygienickejšiu.
