Celosvetová spotreba antidepresív sa za posledné dve desaťročia výrazne zvýšila, pričom ich najväčšími spotrebiteľmi sú práve Európania. Z údajov Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) vyplýva, že užívanie antidepresív sa medzi rokmi 2000 a 2020 v 18 európskych krajinách sa viac než dvojnásobne zvýšilo.
Ďalšou oblasťou, na ktorú sa OECD zameralo, bolo zhromaždenie údajov ohľadne nárastu úzkostí a depresie počas pandémie - v tomto smere bol v Európe taktiež zaznamenaný dramatický nárast, ukazujú grafy magazínu EuroNews.
Priemerná spotreba liekov
OECD používa na kvantifikáciu spotreby antidepresív termín „definovaná denná dávka“, teda DDD. V roku 2000 bola priemerná spotreba antidepresív v 18 európskych krajinách 30,5 DDD na tisíc ľudí. V roku 2020 táto spotreba vzrástla na 75,3 DDD, čo je takmer dva a pol násobný nárast.
Je však spomenúť, že sa za takýmito priemernými hodnotami nachádzajú veľmi odlišné východiská (v rámci jednotlivých krajín). Pre porovnanie, Estónsko malo v roku 2000 len 6,4 DDD na tisíc obyvateľov, kým na Islande to bolo v rovnakom roku až 70,5 DDD. Aj o dvadsať rokov neskôr sa tento údaj medzi krajinami značne líši. V roku 2020 mal Island 153 DDD na tisíc ľudí a Estónsko 37 DDD na tisíc obyvateľov. Priemerná spotreba liekov vo všetkých sledovaných 24 krajinách Európy bola 68 DDD.
Najviac v grafoch skočilo Česko
Najvyššiu priečku v rebríčku spotreby antidepresív obsadil Island; najnižšiu spotrebu týchto liekov si získalo Maďarsko s hodnotou 30 DDD. Ďalšie tri krajiny s najvyššou mierou spotreby antidepresívnych liekov sú Portugalsko so 131 DDD, Švédsko so 105 DDD a Španielsko s 87 DDD.
Najväčší nárast v miere užívania antidepresív za 20 rokov bol pozorovaný v Českej republike, tu spotreba vzrástla o 577 percent. V roku 2000 bola hodnota DDD 10, no o ďalšie dve dekády sa tento údaj znásobil na hodnotu 66. Slovensko na začiatku milénia malo priemernú spotrebu antidepresív na tisíc ľudí 9 DDD a v roku 2020 toto číslo vzrástlo na 48 DDD - jedná sa teda približne o 460 percentný nárast. Slovensko patrí spolu s Českom a Estónskom medzi najvýraznejších skokanov medzi 24 pozorovanými krajinami Európy; pričom v Estónsku bol zaznamenaný 478 percentný nárast, z hodnoty 6 DDD na 37 DDD.
Spotreba antidepresívnych liekov sa za poslednú dekádu znížila iba v Dánsku; je tak jedinou krajinou, ktorá zaznamenala takýto pokles, a to o 4 percentá.
Za lieky zo skupiny antidepresív v roku 2020 najviac míňali v Nemecku (783 miliónov eur), Španielsku (626 miliónov eur) a Taliansku 440 miliónov eur. Slovensko za rok 2020 na antidepresíva minulo 13 miliónov a Česko 66 miliónov eur. Najmenej za antidepresíva zaplatili v Litve - 4 milióny eur.
Vplyv pandémie na duševné zdravie
Prieskumy zverejnené OECD zistili, že duševné zdravie sa od začiatku pandémie COVID-19 výrazne zhoršilo. Od marca 2020 sa prevalencia úzkosti a depresie zvýšila v 15 vybraných krajinách OECD (Slovensko vybraté nebolo) - značný nárast sa dá vidieť u všetkých pozorovaných krajinách. V Čechách sa prevalencia u ľudí s úzkosťami zdvojnásobila a u ľudí s depresiami strojnásobila.
Čo sa týka vplyvu na užívanie antidepresív, vplyv pandémie sa nedá jasne určiť, keďže spotreba antidepresív sa za posledných 20 rokov neustále zvyšovala.
Viac antidepresív = viac šťastia?
Servet Yanatma, redaktor Euronews, priniesol aj analýzu, v ktorej sa zameral na to, či existuje korelácia medzi nízkou úrovňou užívania antidepresív a pocitom šťastia. Odpoveďou bolo nie. Najlepšie sa to prejavuje na príklade s Islandom, jedná sa o druhú najšťastnejšiu krajinu na svete (údaj z roku 2020 podľa World Happines Report) a má zároveň najvyššiu spotrebu tejto skupiny liekov v Európe. Podovne je na tom Švédsko: to je 6. najšťastnejšou krjainou sveta, zároveň je však čtvrté v miere užívania antidepresív v rámci Európy.
