V očkovacích látkach chce využiť rovnakú technológiu ako proti covidu. Podľa onkológov má tento prístup „obrovský potenciál“, píše sa na webe iDnes.cz.
Byť chorým Britom nie je v tejto dobe práve výhra v lotérii: Vyše sedem miliónov pacientov na čakacej listine preťaženej pohotovosti a záchranky, k tomu chronicky podfinancovaná štátna zdravotná služba NHS. Napriek tomu práve tu desaťtisíc vážne chorých onkologických pacientov dostane počas tohto roku nádej na vyliečenie, keď od jesene budú môcť podstúpiť nový typ vysoko personalizovanej liečby proti najobávanejšej chorobe súčasnosti.
Nemecká biotechnologická firma Biontech pred tromi rokmi uspela s vakcínou proti novému koronavírusu SARS-CoV-2, ktorú odvtedy v spolupráci s farmaceutickým koncernom Pfizer dodala takmer do celého sveta. Teraz chce rovnakú technológiu takzvanej messengerovej RNA (mRNA) využiť na liečbu rakoviny ako jednej z najrozšírenejších chorôb súčasnosti. Technológia mRNA má podľa výskumníkov stimulovať v tele imunitný systém tak, aby rakovinové bunky sám rozpoznal a zničil.
V spolupráci s britskou vládou a NHS sa klinických testov, ktoré budú prebiehať od tohtoročnej jesene do roku 2030, zúčastní desať tisíc pacientov. „Naši pacienti budú medzi prvými, ktorí budú môcť využiť cielenú, personalizovanú a presnú liečbu novými terapeutickými prípravkami, ktoré budú liečiť existujúce onkologické ochorenia a predchádzať ich recidíve,“ uviedol slávnostne britský minister zdravotníctva Steve Barclay.
S podobným nadšením o tom istom hovorili aj onkológovia a spoluzakladatelia spoločnosti Biontech Ugur Sahin a Özlem Türeciová: „Cieľom nášho partnerstva je vyvinúť a schváliť personalizované imunoterapie rakoviny a súčasne vytvoriť rámcové podmienky na to, aby tieto terapie boli čo najviac dostupné ako nová štandardná liečba.“
Prečo testy prebehnú práve v Británii?
Vzhľadom na napäté možnosti britskej lekárskej starostlivosti sa najskôr objavila otázka: Prečo si zo všetkých krajín na svete Biontech pre klinické testy, ktoré môžu znamenať prevrat v liečbe rakoviny, vybral práve Britániu?
Jedným z dôležitých dôvodov sú nižšie byrokratické prekážky. V Nemecku síce medzi pacientmi záujem o tento typ liečby je, podrobné porovnávacie štúdie možno ale v Nemecku vykonávať ťažko. „Vykonávanie klinických štúdií je byrokraticky stále náročnejšie,“ hovorí onkológ a imunológ z univerzitnej kliniky v Kolíne nad Rýnom Michael Hallek. Podobne to vidí jeho kolega z univerzity v Heidelbergu Niels Halama: „Je to veľká prekážka, keď je potrebné pre klinickú štúdiu vyplniť a dodať päťdesiat rôznych dokumentov.“ Spoluzakladateľka Biontech Özlem Türeciová kriticky dodáva, že pri rokovaní s nemeckými úradmi „veľa času pripadne na čakanie na odpoveď“.
V Anglicku je aktuálna úroveň lekárskej starostlivosti síce v niektorých ohľadoch horšia, pre vývoj a štúdie liekov sú tu ale naopak priaznivejšie podmienky a nielen biotechnologické spoločnosti si pochvaľujú výskumný „trojuholník“ medzi Londýnom, Oxfordom a Cambridge.
Ostatne aj Biontech v Cambridge plánuje zriadiť výskumné centrum so sedemdesiatimi zamestnancami. K tomu má v Londýne vzniknúť kancelária, ktorá bude zaisťovať patentovú ochranu a klinické skúšky. Británia je okrem toho podľa medzinárodných štandardov lídrom v oblasti genetických analýz. Aj to je podľa Sahina dôležitým predpokladom pre rozvoj personalizovaných liečebných prístupov.
Aby sa telo dokázalo brániť samo, Biontech už teraz môže vykázať prvé povzbudivé výsledky napríklad pri liečbe karcinómov pankreasu, zďaleka ale nie je jedinou firmou, ktorá rozvíja využitie technológie mRNA. Aj spoločnosť Moderna, taktiež úspešná vo vývoji covidovej vakcíny, v decembri oznámila úspech v liečbe rakoviny kože.
V kombinovanej liečbe vážne chorých pacientov, ktorí podstúpili klasickú liečbu aj liečbu s pomocou mRNA, sa riziko úmrtia alebo opakovaného ochorenia v danom časovom období podľa štúdie Moderny znížilo o 44 percent. Prístupy spoločností Biontech a Moderna sú podobné: výskumníci odoberú zdravé a rakovinové bunky pacienta a vzájomne porovnajú ich genetický materiál. Týmto spôsobom zistí, ktoré nádorové proteíny sú prítomné v nádorových bunkách.
Pomocou technológie mRNA, ktorá dodá personalizované „stavebné inštrukcie“ na výrobu daného proteínu v bunke, sa potom niektoré z týchto nádorových proteínov začnú vytvárať v tele pacienta. Tým sa jeho imunitný systém nasmeruje tak, aby na nádorové bunky sám cielene útočil.
„V roku 2014 nám výroba individualizovanej vakcíny proti rakovine trvala tri až šesť mesiacov, v súčasnosti sme na štyroch až šiestich týždňoch. Našim cieľom je dostať sa výrazne pod štyri týždne,“ hovorí Sahin.
Aj ďalší odborníci v tomto postupe vidia veľké možnosti a do vývoja imunoterapie vkladajú veľké nádeje. „Technika mRNA je nový fantastický prístup, ktorý má obrovský potenciál,“ domnieva sa onkológ Halama. Napriek tomu je podľa neho mylné očakávať zázračné vyliečenie. „Veriť, že po jednej injekcii nádor zmizne, je iluzórne,“ hovorí. V mRNA vidí skôr ďalšiu cennú zložku komplexnej onkologickej liečby.
