Niečo tu však nesedí. Patogény ako vírusy a baktérie sú všadeprítomné počas celého roka. Keď príde leto, neodchádzajú preč, ani sa neschovávajú pred lúčmi. Prechladneme maximálne tak vtedy, keď sa na dlhší čas ochladí a slnko zájde za mraky. Prečo ale naše telo reaguje na chlad takto?
Vedci počas skúmania tejto problematiky prišli k dôvodu, prečo máme viac respiračných ochorení na zimu než počas teplejších ročných období. Ukázalo sa totiž, že problém je už v samotnom chladnom vzduchu - narúša imunitnú reakciu našich bielych krviniek.
Teplotný zabijak
„Je to prvýkrát, čo máme biologické a molekulárne vysvetlenie týkajúce sa tohto faktora našej vrodenej imunitnej odpovede, ktorý - ako sa zistilo - zdá sa byť obmedzený nižšími teplotami,“ povedala rinologička Dr. Zara Patel, profesorka otolaryngológie a chirurgie hlavy a krku na Stanforde, píše sa na webe WSAZ. Nebola zapojená do novej štúdie.
Čo sa výskumu týka, nepoteší veľmi milovníkov klímy... Prišlo sa na to, že už len keď sa teplota v nose zníži o 5 stupňov celzia, teplotná zmena zabije takmer 50 percent z miliárd buniek bojujúcich proti vírusom a baktériám v nosových dutinách, uvádza sa v štúdii zverejnenej v The Journal of Allergy.
„Studené počasie je spojené so zvýšenou mierou výskytu vírusových infekcií, pretože ste v podstate stratili polovicu svojej imunity už len tým malým poklesom teploty,“ povedal rinológ Dr. Benjamin Bleier, riaditeľ translačného výskumu otolaryngológie v Massachusetts Eye and Ear, píše sa na webe CNN.
„Je dôležité si uvedomiť, že ide o štúdie in vitro (laboratórne, pozn. red.), čo znamená, že hoci sa v laboratóriu používa ľudské tkanivo na štúdium tejto imunitnej odpovede, nejde o štúdiu, ktorá by sa vykonávala v skutočnom nose niekoho,“ uviedol Patel v e-maile, uvádza CNN. „Často sa zistenia in vitro štúdií potvrdzujú in vivo (v ľudskom tele. pozn red.), ale nie vždy.“
Pasca na patogény
Výskumníci však chceli hlbšie preniknúť do toho, čo sa vôbec v nose deje počas toho, keď dochádza k zníženiu teploty. Napríklad zistili, že keď vírus alebo baktéria napadnú bunky v nose, jeho predná časť o tom vie skôr než tie zadnejšie. Čo to znamená pre nás? Bunky, ktoré lemujú nos, začnú okamžite produkovať jednu kópiu samej seba za druhou, pričom ide o proces, kedy ich vznikne až niekoľko miliárd. Nejde však o plnohodnotné kópie, ale akési zjednodušené atrapy - odborne sa nazývajú extracelulárne vezikuly.
Ich dôležitosť je však aj napriek ich jednoduchosti nenahraditeľná. Pre patogény sú niečím ako syr na pasci, na ktorú sa snažíš nalákať myš. Extracelulárne vezikuly sú totiž tvorené za účelom ničenia patogénov - fungujú ako návnady, na ktoré sa vírusy a baktérie nalepia počas vdýchnutia miesto toho, aby sa nalepili na normálne nosné bunky. Extracelulárne vezikuly následne choroboplodné zárodky vypudia zo seba von v podobe hlienov, ktoré nás tak obťažujú. Soplenie je teda procesom očisty pre dutiny a najmä prirodzeným procesom, akým pracuje naša imunita.
