Na Slovensku (a hlavne východe) prevláda názor, že málokto pije tak, ako práve my. Najnovšie štatistiky však ukazujú, že zaostávame v postate za každým z našich susedov s výnimkou Ukrajiny. Táto prehra však znamená výhru pre naše zdravie.
Najnovšie štatistiky vyšli pred pár dňami v dokumente Health at a Glance: Europe, ktorý skúma kľúčové výzvy, ktoré musia európske krajiny riešiť, aby vytvorili silnejšie a odolnejšie zdravotné systémy po akútnej fáze pandémie koronavírusu.
Zostavila ho Európska únia a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a okrem následkov pandémie sa zaoberá množstvom dôležitých behaviorálnych a environmentálnych rizikových faktorov, ktoré majú veľký vplyv na zdravie a úmrtnosť ľudí.
Dospelí pijú menej
Časť dokumentu sa venuje aj konzumácii alkoholu. Ako pripomína OECD, vysoká konzumácia alkoholu je spojená so zvýšeným rizikom srdcových chorôb, mŕtvice, cirhózy pečene, niektorých druhov rakoviny, ale aj nízkoriziková konzumácia alkoholu zvyšuje dlhodobé riziko vzniku takýchto ochorení.
Alkohol bol v roku 2019 zodpovedný za takmer 300-tisíc obetí, a to len v rámci krajín Európskej únie. Celková spotreba čistého alkoholu na dospelú osobu v roku 2020 predstavovala 9,8 litra. Ide o zníženie oproti 10,4 litra v roku 2010.
Medzi krajiny s najvyššou spotrebou na osobu v rámci Európskej únie patrí Lotyšsko (12,1 litra), Česká republika (11,6 litra), Litva (11,4 litra), Rakúsko (11,3 litra) a Bulharsko (11,2 litra). Najnižšiu spotrebu majú Gréci (6,3 litra), Holanďania (7,2 litra) a Švédi (7,5 litra).
Prepili nás takmer všetci susedia
Čo sa týka Slovenska, ročná spotreba čistého alkoholu na obyvateľa je na úrovni 9,9 litra, tesne nad priemerom európskej 27-čky. Okrem vyššie spomínaných Českej republiky a Rakúska nás takpovediac „prepili” aj Maďari (10,4 litra na osobu) a Poliaci (11 litrov na osobu).
Jedinou susednou krajinou, kde sa pilo menej ako u nás, je Ukrajina, kde je ročná spotreba alkoholu na úrovni 5,7 litra na osobu.
Vo väčšine krajín sa za posledné desaťročie spotreba alkoholu znížila. Najvýraznejšie to bolo v Írsku, Litve, Grécku a Španielsku. Naopak, mierne zvýšenie zaznamenali v Lotyšsku, Bulharsku, Poľsku, Rumunsku a na Malte.
Ťažké epizodické pitie
Okrem toho takmer každý piaty dospelý (19 %) v krajinách Európskej únie hlásil v roku 2019 ťažké epizodické pitie aspoň raz za mesiac. Tento podiel zostáva od roku 2014 stabilný a Slovensko sa s dvanástimi percentami nachádza v zozname piatej od konca.
Ako pripomína OECD, mnohé európske krajiny zaviedli celý rad politík na obmedzenie konzumácie alkoholu, ako je zdaňovanie, obmedzenia jeho dostupnosti a zákazy reklamy na alkohol. Ich však účinnosti bráni slabá implementácia v praxi a obmedzené zdroje.
Desivé čísla medzi mladistvými
Aj keď nás predchádzajúce štatistiky môžu tešiť, v prípade pitia alkoholu medzi neplnoletými 15-16 ročnými ľuďmi zlyhávame. Až 47 percent mladých Slovákov priznalo v roku 2019 ťažké epizodické pitie alkoholu aspoň raz za posledných 30 dní. Za posledné štyri roky to predstavuje nárast o štyri percentná.
V tomto smere nás spomedzi všetkých Európskych krajín predbehlo len Rakúsko (49 %), Nemecko (55 %) a Dánsko (59 %). V prípade Dánska je však nutné dodať, že na rozdiel od iných európskych krajín, tu je zákonný vek na nákup vína a piva 16 rokov.
Nadmerné pitie v dospievaní môže mať vážne zdravotné, sociálne a vzdelávacie následky. Ťažké epizodické pitie medzi mladými je spojené s celým radom akútnych poškodení súvisiacich s alkoholom, ako sú výpadky vedomia a zranenia, autonehody, alebo zvýšené riziko pohlavne prenosných infekcií.
