Objav holandských vedcov by mohol pomôcť nájsť potencionálne spojitosti a riešenia pre dve základné teórie fungovania vesmíru. Všeobecnu teóriou relativity, ktorá opisuje správanie gravitácie ako súvislé pole známe ako časopriestor, a kvantovú mechaniku, ktorá popisuje správanie sa diskrétnych častíc pomocou matematiky pravdepodobnosti. Pre jednotnú teóriu kvantovej gravitácie, ktorá sa dá použiť univerzálne, musia tieto dve nemiešateľné teórie nájsť spôsob, ako spolu nejako vychádzať.
Tu prichádzajú na scénu čierne diery, jedny z najpodivnejších a najextrémnejších objekty vo vesmíre. Sú zvláštne hlavne tým, že v určitej vzdialenosti od ich ťažiska nemôže sveto ani hmota z tohto priestoru uniknúť, čierne diery všetko pohltia.Táto vzdialenosť, ktorá sa mení v závislosti od hmotnosti čiernej diery, sa nazýva horizont udalostí. V roku 1974 Stephen Hawking prišiel s teóriou, že prerušenia kvantových fluktuácií spôsobené horizontom udalostí má za následok typ žiarenia veľmi podobný tepelnému žiareniu.
Skupina vedcov sa rozhodla analyzovať vlastnosti tohto Hawkingovho žiarenia vytvorením analógu čiernej diery v laboratóriu „Keďže proces tvorby čiernych dier je vo všeobecnosti zložitý a vysoko citlivý na dynamiku gravitačného kolapsu, používame tu minimálny teoretický model, ktorý si zachováva iba jednu kľúčovú vlastnosť,“ uvádzajú vedci v článku publikovanom spoločnosťou Physical Review Research. Hawkingovo žiarenie nastáva, keď sa častice vytvárajú z porúch kvantových fluktuácií, čo je spôsobené trhaním časopriestoru čiernou dierou. Žiarenie sa prejavuje viditeľnou žiarou, čo je zvláštne, pretože horizont udalostí čiernej diery by mal byť oblasťou, z ktorej nemôže uniknúť žiadne svetlo ani hmota.
Tím dodal, že k tomu došlo až vtedy, keď sa časť reťazca pretiahla za horizont udalostí. To môže naznačovať, že spleť častíc, ktoré sa rozprestierajú na horizonte udalostí, môže byť rozhodujúca, pokiaľ ide o vytváranie Hawkingovho žiarenia. „Náš objav môže otvoriť priestor na skúmanie základných kvantovo-mechanických aspektov popri gravitácii a zakrivených časopriestoroch v rôznych prostrediach kondenzovanej hmoty,“ napísali vedci.
Hawkingovo žiarenie bolo viditeľné len pre určitý rozsah „amplitúd skoku“ a vyskytlo sa iba pri simuláciách, ktoré začali napodobňovaním „plochého“ časopriestoru. To naznačuje, že Hawkingovo žiarenie môže vyžarovať tepelné žiarenie iba v určitom rozsahu situácií a môže byť možné len vtedy, keď dôjde k zmene deformácie časopriestoru v dôsledku gravitácie.
Pripadáš si momentálne ako ten svalnatý člen Avengers tímu na porade o kvantových mostoch a cestovaní v čase, ktorú vedie Scott Lang a Bruce Banner? Neboj sa určite nie si sám. Dôležité na tom všetkom je, že to funguje a Hawkingovo žiarenie naozaj žiarilo.
