Koronavírus spôsobuje dlhotrvajúce problémyBrainee X Canva/
StoryEditor

Vedci odhalili mrazivé následky dlhodobého covidu. Mozog môže zostarnúť aj o 20 rokov

kam10.05.2022., 13:00h

Vedeli sme, že následky dlhotrvajúceho covidu dokážu znepríjemniť život. Nová štúdia však naznačuje, že je to ešte horšie, ako sme si mysleli.

Lajkuj Brainee.sk na

Mnohí z nás, ktorí prekonali koronavírus, veľmi dobre vedia, že ochorenie môže viesť k pretrvávajúcej únave a zahmlievaniu mozgu. Teraz však jedno z doteraz najprísnejších vyšetrení dlhodobých kognitívnych dopadov závažnej infekcie prinieslo dosť znepokojujúce výsledky, píše portál ScienceAlert.

V štúdii porovnávajúcej 46 pacientov s ťažkým covidom so 460 zhodnými kontrolami vedci zistili, že mentálne dopady ťažkého ochorenia šesť mesiacov po jeho prekonaní môžu byť ekvivalentné starnutiu o 20 rokov – od 50 do 70 rokov – alebo strate 10 bodov IQ.

image

Koronavírus

Unsplash/fusion Medical Animation/

Dá sa to prirovnať k ranej depresii

Špecifické mentálne zmeny boli tiež odlišné od tých, ktoré sa pozorovali pri ranej demencii alebo všeobecnom starnutí. „Poškodenie kognitívnych funkcií je spoločné pre širokú škálu neurologických porúch vrátane demencie a dokonca aj bežného starnutia, ale vzorce, ktoré sme videli – kognitívny „odtlačok prsta“ covid-19 – boli od všetkých odlišné,“ hovorí neurológ David Menon z University of Cambridge vo Veľkej Británii, ktorý bol hlavným autorom štúdie.

Nový dokument, ktorý vyšiel v eClinical Medicine, si nedáva za cieľ znepokojiť mnohých z nás, ktorí už koronavírus mali, ale namiesto toho podrobnejšie preskúmať, aké závažné sú kognitívne zmeny po závažných prípadoch infekcie, aby sme mohli začať chápať, ako ich zmierniť. 

„Desaťtisíce ľudí prešli intenzívnou starostlivosťou s covidom-19 len v Anglicku a mnohí ďalší boli veľmi chorí, no neboli prijatí do nemocnice,“ hovorí vedúci výskumník a kognitívny vedec Adam Hampshire z Imperial College London.

image

Diagnóza: techno stres. Keď digitálne pomôcky viac škodia než pomáhajú

„To znamená, že existuje veľké množstvo ľudí, ktorí majú problémy aj po mnohých mesiacoch. Naliehavo sa musíme pozrieť na to, čo možno urobiť, aby sme týmto ľuďom pomohli.“ Experiment zahŕňal 46 ľudí, ktorí odišli do Addenbrooke's Hospital v Cambridge v dôsledku ochorenia koronavírusom medzi marcom a júlom 2020. Šestnástim z nich bola počas pobytu nasadená pľúcna ventilácia.

Nepríjemné výsledky

V priemere šesť mesiacov po ich infekcii na nich výskumníci dohliadali pomocou testovacieho nástroja s názvom Cognitron, aby zistili, ako sa im darí v oblastiach, akými sú pamäť, pozornosť, uvažovanie, ale aj úzkosť, depresia a posttraumatická stresová porucha.

Vedci nemali výsledky testov z obdobia predtým, ako títo jedinci ochoreli na koronavírus, takže v tomto smere nemohli porovnávať. Namiesto toho si zvolili druhú možnosť a porovnali svoje výsledky so zodpovedajúcou kontrolnou skupinou 460 ľudí.

Tieto výsledky sa potom zmapovali, aby sa zistilo, do akej miery sa odchýlili od očakávaného skóre pre svoj vek a demografické údaje na základe 66 008 členov širokej verejnosti. Výsledky ukázali, že tí, ktorí prežili ťažký covid, boli menej presní a mali pomalšie časy odozvy ako široká verejnosť.

image

Mozog

Unsplash/milad Fakurian/

Veľkosť kognitívnej straty bola podobná účinkom starnutia medzi 50. a 70. rokom života a rovnala sa strate 10 bodov IQ. Najviac ovplyvnená bola presnosť v úlohách verbálnej analógie – kde sú ľudia požiadaní, aby našli podobnosti medzi slovami. To odzrkadľuje neoficiálne správy, ktoré naznačujú, že ľudia po infekcii sa snažia nájsť to správne slovo a majú pocit, že ich mozog je spomalený.

Pozitívne náznaky zlepšenia

Je zaujímavé, že aj keď pacienti hlásili rôzne úrovne únavy a depresie, kognitívny výsledok by mohla najlepšie predpovedať závažnosť počiatočnej infekcie, a nie súčasné duševné zdravie preživších. „Tieto výsledky naznačujú, že hoci únava aj duševné zdravie sú prominentnými chronickými [dôsledkami] COVID-19, ich závažnosť bude pravdepodobne do istej miery nezávislá od pozorovaných kognitívnych deficitov,“ píšu vedci vo svojom článku.

Trochu dobrou správou je, že po sledovaní sa vyskytli určité známky zotavenia, ale prinajlepšom ich môžeme označiť za postupné. „Niektorých pacientov sme sledovali až desať mesiacov po ich akútnej infekcii, takže sme boli schopní vidieť veľmi pomalé zlepšenie,“ hovorí Menon.

image

Počet hospitalizovaných s covidom v USA rastie, za dva týždne stúpol o viac než 20 percent

„Aj keď to nebolo štatisticky významné, ide to aspoň správnym smerom, ale je veľmi možné, že niektorí z týchto jedincov sa nikdy úplne nezotavia.“ Táto štúdia sa zaoberala iba extrémnejším koncom hospitalizovaných pacientov, ale existuje množstvo ďalších štúdií, ktoré ukazujú, že aj „mierne“ prípady môžu spôsobiť podobné kognitívne účinky .

Stále pritom nie je úplne jasné, prečo a ako vírus SARS-CoV-2 spôsobuje tento kognitívny pokles. Vedci však naznačujú, že pravdepodobným vinníkom nie je priama infekcia, ale kombinácia faktorov, vrátane zníženého prívodu kyslíka alebo krvi do mozgu, zrážania ciev či mikroskopických krvácaní.

menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/veda, menuAlias = veda, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
25. jún 2022 22:02