Dokázali ich tiež zobraziť na obrazovke počítača, čím umožnili mužovi komunikovať s okolím iba vďaka jeho mozgovej aktivite. Vyplýva to zo štúdie zverejnenej minulý týždeň vo vedeckom časopise New England Journal of Medicine, píše denník The Guardian.
Podľa vedcov ide o dôležitý krok, ktorý by v budúcnosti mohol umožniť prirodzenejšiu komunikáciu ľuďom, ktorí v dôsledku zranenia alebo choroby nemôžu rozprávať. „Pre väčšinu z nás je samozrejmosťou, ako ľahko dokážeme komunikovať prostredníctvom hovorenej reči. Je vzrušujúce predstaviť si, že sme na úplnom začiatku novej kapitoly, novej oblasti výskumu, v snahe zmierniť utrpenie ľudí, ktorí túto schopnosť stratili,“ uviedol neurochirurg a vedúci predmetnej štúdie Edward Chang z Kalifornskej univerzity v San Franciscu.
V posledných rokoch experimenty s podobnými zariadeniami, ovládanými pomocou ľudskej mysle, umožnili napríklad ochrnutým podať si ruku alebo sa napiť prostredníctvom robotickej ruky. Changov tím na tieto výskumy nadviazal a vyvinul tzv. rečovú neuroprotézu - zariadenie, ktoré dekóduje mozgové vlny zodpovedné za riadenie drobných pohybov svalov pier, čeľuste, jazyka či hrtana, kombináciou ktorých sa vytvárajú samohlásky a spoluhlásky.
Na testovanie tejto novej technológie, ktorú skúma Chang a jeho kolegovia, sa dobrovoľne prihlásil nemenovaný muž vo veku nad 30 rokov. Pred pätnástimi rokmi prekonal mozgovú mŕtvicu, v dôsledku čoho ochrnul a stratil schopnosť rozprávať. Vedci mu v rámci výskumu implantovali elektródy na povrch mozgu nad oblasť, ktorá ovláda reč.
Vo chvíli, keď sa muž pokúšal vysloviť bežné slová ako "voda" alebo "dobrý", počítač analyzoval, aké konkrétne procesy v jeho mozgu prebiehajú. Na základe toho sa počítač naučil rozlišovať medzi 50 slovami, kombináciou ktorých je možné vytvoriť viac ako tisíc viet. Muž tak na otázky typu "ako sa má" alebo či "je smädný" dokázal prostredníctvom skúmanej technológie odpovedať "Mám sa veľmi dobre" alebo "Nie som smädný".
Počítač jeho odpovede prevádzal na text a trvalo približne tri až štyri sekundy, kým sa na obrazovke zobrazilo jedno slovo po tom, ako sa ho muž snažil vysloviť. Síce to nie je ani zďaleka také rýchle, ako pri bežnej reči, no je to rýchlejšie, ako keď ochrnutí komunikujú s okolím tak, že pohybom hlavy alebo očí vyberajú na obrazovke slová, ktoré chcú povedať, píše The Guardian.
Neurológovia z Harvardskej univerzity Leigh Hochberg a Sydney Cash v sprievodnom článku označili túto výskumnú činnosť za "priekopnícku". Veria, že nová technológia by sa dala ešte výrazne vylepšiť a v budúcnosti by mohla pomôcť ľuďom, ktorí po úraze, mŕtvici alebo chorobe nemôžu normálne komunikovať, píše The Guardian.
