Všetky možné kombinácie chaosu, ktoré nedávajú zmysel a pár minút po prebudení už nevieš, čo sa ti snívalo. Čo ale vieš je fakt, že ti to nedávalo zmysel. Podľa najnovšej teórie je však práve toto celá podstata snov. Trošku chaosu a nelogickosti našich snov by nás malo lepšie pripraviť na zvládanie neočakávaných situácií. Teórií o snoch a snívaní je naozaj veľa a sú rôzne.
Umelá inteligencia vs tá ľudská
Erik Hoel, výskumný pomocný profesor neurovedy na Tufts University v USA, prišiel s hypotézou ,,preplneného mozgu“. Inšpiroval sa tým, ako pracuje neurónová sieť umelej inteligencie. Ide o to, že umelá inteligencia pracuje s dátami, ktoré už pozná a predpokladá, že tieto dáta sú presnou reprezentáciou všetkého, s čím by sa mohli stretnúť, čo má za následok, že sa síce veľmi dobre naučia robiť konkrétnu vec, ale nie sú schopné aplikovať to, čo sa naučili v iných úlohách, píše Tufts Now.
Preto sa vedci snažia pridať do poznaných dát trochu chaosu vo forme poškodených a nepresných inputov. Podľa Hoela sa niečo podobné deje aj s nami, keď snívame. A čím sme starší, tým viac sa v niečom podobáme aj vyššie spomínanej umelej inteligencii – naše dáta (naše dni) sa stávajú stereotypnými, ale aj tak potrebujeme byť pripravení na nové a nečakané situácie, ktoré nemusia byť súčasťou každodennej rutiny. Môže ísť o naše fyzický pohyb, reakcie, ale aj o mentálnu stránku. A keďže počas dňa nemáme čas na trošku nechceného chaosu a nepresných inputov, podľa Hoela to robíme počas spánku.
Jedna z najspoľahlivejších metód podnietenia konkrétneho sna ohľadom niečoho, čo sa dám stalo v bežnom živote, ktorú spomína The Guardian, je opakovane skúšať novú zručnosť – napríklad žonglovanie. Opakovaný tréning spôsobí, že tvoj mozog sa bude snažiť zovšeobecniť túto zručnosť aj mimo tréningu (počas toho ako spíš tvoj mozog tvorí sny) – čo by malo vysvetľovať, prečo sa niekedy zlepšíme vo fyzických zručnostiach (napríklad žonglovaní) po dobrom spánku. Dokonca aj aktivity, ktoré na prvý pohľad so sebou nemajú nič spoločné môžu mať určité výhody: napríklad keď sa ti sníva o tom ako lietaš, môže to mať pozitívny vplyv na udržiavanie rovnováhy počas toho, ako bežíš.
Tipy na lepší spánok – čo z toho (ne)dodržiavaš?
Asi už vieš, že odporúčaná dĺžka spánku je pre mladých ľudí cca 7-9 hodín. Ako to je u teba? Tieto tipy od Sleep Foundation môžu prispieť k lepšej kvalite tvojho spánku. Tak schválne, dodržiavaš aspoň niečo z toho?
- Urči si presný čas kedy pôjdeš spať a dodržuj ho. Aj cez víkendy
- Maj v izbe príjemnú teplotu a málo svetla
- Zabezpeč, aby si mal komfortné okolie pre tvoj spánok (vrátane dobrého vankúša, matraca či obliečok)
- Snaž sa nebyť pred spaním na mobilných zariadeniach
- Eliminuj pred spaním príjem alkoholu, kofeínu a väčších jedál
- Zdrž sa používania tabaku
- Zacvič si počas dňa
Je potrebné hlbšie skúmanie
Profesor Mark Balgrove, riaditeľ spánkového laboratória Swansea University si o Hoelovej teórii myslí toto: ,,Táto teória sa zamýšľa nad tým, že naše sny sú zovšeobecneným toho, s čím sme sa počas dňa stretli. Čo podporuje aj rôzne iné teórie...,“ hovorí. Dopĺňa, že napriek všetkým možným teóriám o tom, aké majú funkcie sny, stále nie je žiaden dôkaz, že by snívanie bolo niečo viac ako epifenomén nervovej aktivity. Hoelova teória by však mohla motivovať psychológov a neurovedcov k bližšiemu skúmaniu a experimentom, či teda sú naše sny zovšeobecnením niečoho, čo sme zažili počas dňa.