Pražský Erotický veľtrh vyladila do vyváženej podoby s pestrými ingredienciami. Ponúka mainstreamovú erotiku aj BDSM a okrajové fetiše, stánky s pomôckami aj osvetové prednášky. A napokon aj živý sex – ale starostlivo vybraný, hovorí Marta Hamerník Davidovi Lorencovi z portálu iDnes.
Prvá otázka nie je originálna, ale je potrebná. Mali ste k erotike, k takejto erotike, vždy blízko?
No, ja som skôr konzervatívny typ. Tento žáner, toto prostredie som nikdy nevyhľadávala. A myslím, že istý ostych je u mňa v podstate stále.
Ako sa teda stane, že taká žena už niekoľko rokov šéfuje veľkému erotickému veľtrhu?
Spadla som do toho vlastne po hlave. S nápadom usporiadať Erotický veľtrh prišiel môj vtedajší partner Petr, išiel do toho so svojím kamarátom Jakubom. Lenže niečo nefungovalo podľa plánov, tak som začala pomáhať a byť aktívnejšia. Takže svoj diel som si odmakala už od prvého ročníka. S priateľom sme sa dokonca rozhodli, že do toho dáme všetko, čo sme mali na stavbu nášho domu. Dodnes si pamätám, ako sedím v kancelárii na zemi a hovorím si: Bože, o všetko prídeme.
Namiesto domčeka budeme mať kopu vibrátorov.
Lenže ja nerada nechávam veci… vyhniť.
Zodpovednosť preľstila konzervatívne založenie.
Tak. A zároveň v tom bola aj snaha pomôcť partnerovi, ktorého som milovala. A potom išlo, samozrejme, aj o peniaze. Keď som vedela, že v tom máme celé imanie, už vlastne nebolo na výber.
Zábrany museli ísť bokom. Ale aj tak ste sa museli v tom prostredí stretávať s mimoriadnymi situáciami. Bola to veľká výzva?
No jasné, bolo veľa momentov, keď som si hovorila: Prečo tu som? Keď prišli na casting pornoherečky do súťaže Miss Erotika, jedna si úplne prirodzene a dosť bezprostredne sadla môjmu partnerovi na kolená… a ja som len pozerala a vôbec nechápala, čo sa deje. Dnes by to so mnou už ani nepohlo.
Vítal vás váš nový svet.
Dosť presne si spomínam, ako som na začiatku šla na rozhovor, lenže mi nikto nepovedal, že sa tam bude točiť porno. A ja som prišla do situácie, keď na posteli ležalo priviazané dievča, scéna mala vrcholiť. Štáb to kvôli mne prerušil. Lenže kým sme teda robili rozhovor, pán herec ďalej usilovne pracoval na veľkom finále. Zrazu kričí: „Už, už to na mňa ide!“, štáb sa zdvihne a beží to stihnúť natočiť. Pamätám si, ako som tam zostala, čakala a hovorila si pre seba: „Tvár sa, že to vidíš každý deň.“ (smiech)
Ako dopadol váš prvý ročník? Erotické veľtrhy tu predsa boli už predtým, v deväťdesiatych rokoch, nie?
Áno, najprv ich dlhé roky úspešne robila Ivana Mattei. Keď skončila, boli ďalšie pokusy, tie však nikdy nedopadli dobre. A po istej pauze sme prišli my. Hovorili sme si, že budeme radi, keď prídu štyri tisíce ľudí. Prišlo ich osem tisíc.
Keď preskočíme do súčasnosti, koľko návštevníkov má veľtrh v posledných ročníkoch?
Teraz máme 22-tisíc za dva dni. Každý rok to zhruba o dvetisíc poskočí. Len po covide sme spadli trochu nižšie, museli sme sa vracať späť.
A aké je zloženie ľudí, čo chodia?
O niečo málo viac býva mužov, asi 52 až 54 percent, ale je to takmer vyrovnané a pomer zostáva podobný od prvých ročníkov. Chodia mladí v partiách – skupiny kamarátov aj kamarátok. Potom staršie páry, manželia. Najsilnejšia skupina je medzi 25 a 45 rokmi. No inšpirovať sa chodí aj veľa ľudí po šesťdesiatke, sedemdesiatke – a je super vidieť, že vek nemusí znamenať koniec sexuality.
Veľmi pestrá je aj ponuka. Porno, mainstreamová erotika, tá tvrdšia, okrajová, pomôcky, prednášky, osveta.
Veľmi nám záleží na spätnej väzbe. Od ľudí, ktorí prišli prvýkrát a prekonali ostych, často počúvame: „Myslela som si, že sa ocitnem niekde, kde do toho budú všetci búchať. Ale ono to tak vôbec nie je, je to super!“ Je tam veľa možností, ako si to prejsť po svojom. Hala so stánkami, kde si veci môžete ohmatať, kúpiť, v pokoji prejsť, sú tam súťaže. Hala s hlavnou stage a vystúpeniami. Nová Alterno Zóna, ktorá ponúka BDSM, fetiše, viazanie. Tú zabezpečuje skúsená crew z HellEvents, Míla Bugchter, ktorí sú v tom kovaní. Pink Education Zone je zas čisto vzdelávacia – psychológovia, sexuológovia, kouči, panelové diskusie, podané tak, aby to nebola nuda, ale zároveň to obohatilo.
Je to trochu nečakané, lebo vedľa seba na jednej akcii existuje nablýskaný komerčný biznis aj undergroundová erotika. Konvenčnejší sex aj alternatívny. Nebije sa to?
Na jednej strane sú štandardné erotické shopy, na druhej naozaj okrajová erotika. Ja by som povedala, že to je taká naša misia – prepájať to. Takže áno, keď tam niekto príde za najznámejšou pornoherečkou, ktorú pozná z médií, a zrazu okolo neho chodia ľudia v odvážnejších outfitoch či štylizáciách, môže ho to prekvapiť. Ale napokon zistí, že je to v poriadku – nie je to pre každého, ale je to neškodné a patrí to k tomu. Ľudia tam neriešia, kto čo ako má.
To znie ako oáza súznenia a tolerancie v spoločnosti, ktorá sa inak často fackuje.
Nechcem to hovoriť prehnane ani idealizovať, ale je to tak, proste tam prídete a ľudia sú na seba milí. Je to nesúdiace prostredie. Berú sa takí, akí sú. Nedá sa to úplne umelo vytvoriť, ale funguje to. A aj po tých jedenástich rokoch o tom hovorím stále s nadšením.
Lenže vy tomu asi aj zámerne pomáhate – takto rozkročiť program musí byť oriešok, nie?
Veľa ľudí by napríklad nešlo hneď na Fetish Weekend, niečo také alternatívne, „podzemné“ – bolo by to pre nich za hranou. Majú z toho rešpekt, nevedia, koho tam stretnú. Ale sú zvedaví. Preto mám obrovskú radosť, že robíme Alterno Zónu, kde môžu nakuknúť pod pokrievku. A na to nadviaže aj Alterno Vanilla, prvá akcia od HellEvents pre ľudí, ktorí sú týmto štýlom úplne „nepobozkaní“: poď, pozri sa, ako to funguje.
Bol som na erotickom veľtrhu koncom deväťdesiatych rokov. Tiež nechcem súdiť, ale v hlave mi z publika zostali takí brunátni pánkovia, čo vyzerali dosť… umanuto. Malo to trochu obskúrny nádych. Chceli ste z toho vystúpiť?
Zámerne sme chceli iný formát. Vtedy to naozaj priťahovalo tých „pánkov“, ako hovoríte, ktorí na to čakali celý rok, vzali si foťáky, kamery a šli si spraviť „materiál“. Od toho sme chceli odísť. Nechceli sme lákať na štýl „bude tam baba a kto bude chcieť, môže sa pridať“. Nehovorím, že to tak kedysi bolo úplne, ale nechceli sme ani, aby to u nás niekto mohol čo i len očakávať. Tomu sme nechceli dať žiadnu šancu.
Mali ste konkrétne hranice, aby ste veľtrh posunuli vyššie?
Mali. Dali sme si jasné pravidlo, že nechceme live sex. Autoerotická show áno, ale tomuto sme sa dlho vyhýbali.
Nakoniec ste ustúpili?
Problém bol, že časť publika po tom volá. Mne osobne sa viac páčia burlesky, akrobatky, pre mňa je sexy toto, nemusím vidieť „až príliš“. Lenže je veľa ľudí, vlna fanúšikov, čo živý sex milujú a chodia na to. A my sme došli do fázy, keď sme si povedali: ľudia to naozaj chcú, tak dobre, ale musí to byť na úrovni. A prišlo to v správny moment, myslím. Základy veľtrhu boli stabilne kultivované. A zhodou okolností prišla pornoherečka Brittany Bardot, že majú Vikings of Valhalla a že robia show. Je to grupáč na pódiu, to zas áno. Ale má to tému, dej, kostýmy, je to vlastne gigantické, nabité takým živočíšnym chtíčom. A preto je to aj jedna z najobľúbenejších show.
Takže ste živý sex „strávili“.
Povolenie na to majú len Vikingovia. Raz tam mala živú show vlastne aj Daisy Lee, ale aj to bolo tematické a pristupovalo sa k tomu prísne. Stále je to unikát.
Musíte riešiť situácie, keď niekto z návštevníkov podľahne atmosfére tak, že je to cez čiaru?
Musím zaklopať, že toto sme riešiť nemuseli. Všetko prebieha pokojne. Ľudia sa k sebe správajú slušne, nikto nikoho neobťažuje, nikto sa tam nechodí „vlámať“ cez hranice. Občas sa stane, že sa ľudia pýtajú, či u nás môžu mať sex – to samozrejme nemôžu. Niekedy sa na afterparty k sebe ľudia majú tak, že sú už polonahí a vlastne sa k sexu chystajú. Máme však dobrú security, diplomatickú, pozornú, vždy to utne: nevieme, či tam bol súhlas alebo nebol, či je tam opitosť… Keď niečo také v areáli načapeme, jednoducho to stopneme hneď.
Nesúdenie, súhlas, bezpečie… dostávajú sa tieto princípy aj do tohto erotického prostredia?
Stopercentne. A akokoľvek to môže znieť paradoxne, tak práve ľudia z alternatívnejších komunít, BDSM, sú na tieto veci veľmi citliví a pozorní.
Ešte k limitom, za ktoré nechcete ísť. Sú aj iné?
Prišli nám napríklad ponuky na prednášku, ako si spraviť úspešný kanál na OnlyFans. A to sú veci, do ktorých sa púšťať nechceme. Nevadí nám, že niekto robí OnlyFans alebo točí porno. Ale nechceme ľudí aktívne tlačiť do toho, aby sa do toho púšťali. Mali sme napríklad produkcie, ktoré pri stánkoch hľadali herečky – keď si niekto s niekým dohodne prácu, je to ich vec. Ale aby Erofest robil promo v štýle „poď robiť ofko, poď točiť porno“, to fakt nie.
Ako náročné je zháňať vystupujúcich?
Je dosť návštevníkov, ktorí chodia každý rok. A niekedy od nich počúvame, že vystupujúci sú rovnakí, program podobný. Problém je, že tých najlepších performeriek a performerov nie je veľa. Nájsť toho „skvostného“ je ťažké, aj v zahraničí. Bude to znieť možno trochu škaredo, ale napríklad pornoherečiek, ktoré spravia autoerotickú show, je veľa. No nájsť niekoho, kto to má naozaj premakané, nápadité, ponúkne niečo odlišné, je náročné.
A aké sú cesty?
Naozaj jazdíme po celom svete, do Las Vegas, obchádzame veľtrhy. Inšpirujeme sa, dohadujeme sa, robíme si kontakty. Pomáhajú aj väzby cez výrobcov erotických pomôcok, tí mávajú spolupráce s rôznymi tvorcami. Musíme sa snažiť, pretože nebojujeme len tu v Česku, ale aj o zahraničnú pozíciu.
A ako ste na tom v Európe? To je predovšetkým berlínsky veľtrh, nie?
Prinajmenšom v Európe sa nám darí. Berlín tu vždy bol, je číslo jeden. Ale ja si už trúfam povedať, že mu začíname celkom slušne šliapať na päty. Návštevnosťou nie – jednak to majú na štyri dni a jednak Nemci sú jednoducho iná cieľovka. Ale keď to vezmeme v prepočte na dni… A tiež vieme, že k nám chodia „inšpirovať sa“, napríklad čo sa týka stage a podobných vecí. Myslím, že sme ich v niektorých ohľadoch už aj dobehli, možno niekde jemne predbehli. Alebo v tom aspoň radi žijeme. (smiech)
A čo napríklad expanzia na Slovensko?
Úprimne, skúšali sme to, dvakrát, ale myslím, že sa tam neplánujeme vracať. Stretli sme sa tam s pomerne silným odporom časti miestnej scény a politiky, s tlakmi, aby sa veľtrh vôbec neuskutočnil. Telefonáty subjektom, ktoré nám prenajali priestor, reštrikcie, rôzne vyhrážky. Jeden týždeň sa povedalo, že môžeme, druhý, že nie. Prostredie na to nebolo príliš „čisté“.
A návštevníci?
Tí boli skvelí. Ale bolo vidieť, že reagujú trochu inak než u nás. Užívali si to naplno, akoby si chceli dohnať to, čo im bolo dlho nedostupné. Pamätám si živo, že tam mala vystúpenie Daisy Lee vo vírivke. Nič moc nerobila, len sa čľapkala. Pred ňou bol nalepený hlúčik a zrazu vidím, ako si jeden pán stiahol nohavice a začal si tam robiť dobre. Security úplne zaskočená.
Konzervatívny ľud vybuchol.
(smích) Možno aj trochu, no. Takže za pánom prídem a hovorím: Takto nie. A on sa slušne upravil a ospravedlnil: Pardon. (smiech)
Ešte sa spýtam k formátu. Myslíte, že by sa vedľa vás biznisovo uživil veľtrh, ktorý by sa zameral čisto na porno, bez toho ostatného?
Myslím, že nie, v tomto rozmere. Sila je v tom prepojení – ľudia si u nás môžu prejsť stánky, pozrieť si vystúpenia, zájsť na prednášku. Môžu si vybrať, či chcú viac show, produkty, alebo edukáciu. Čisto porno festival alebo naopak čisto vzdelávacia akcia je podľa mňa príliš úzko zameraná.
Čo pre vás organizovanie veľtrhu znamená? Celoročnú prácu?
Už teraz vlastne dohadujeme termín na ďalší rok. Je to celoročná práca, samozrejme približne šesť mesiacov pred konaním začne byť výrazne intenzívnejšia. A teraz sme vo fáze, keď pracujeme v podstate nonstop, aj v noci – celý štvorčlenný tím, ten najtesnejší.
Vaša práca je konkrétne čo, ak neusmerňujete nezbedných pánov?
Ja robím hlavnú stage, vlastne všetky programy, riešim promo a reklamy, partnerské spolupráce, komunikujem s návštevníkmi, občas sa hrám na programátorku a opravujem web, píšem newslettre, riešim tím, robím Erotic Awards, zmluvy, administratívu a občas aj dohadujem stánkarov. Som taký ten prísnejší článok v tíme: často veci kritizujem, ale zároveň riešim problémy. Na mieste potom lietam od čerta k diablovi, aby všetko fungovalo. Pokojne aj vrátane upratovania. Už mi vlastne chýbajú len toalety a bude to kompletné, už mi nebude nič chýbať. (smiech)
A čo máte na tom najradšej?
Štyri veci. Prvá je atmosféra. Ja sa vždy strašne teším, až stretnem všetkých tých ľudí – to je môj motor, to sa nedá úplne opísať slovami. Druhá vec sú performeri, s ktorými spolupracujem roky. Keď mám šťastie sledovať ich show, často som dojatá, keď vidím, ako sa posúvajú. Hlavná stage je moje alfa a omega, taký môj podpis. Tretí moment je, keď Erofest úspešne skončí a s Petrom, spolumajiteľom Erofestu, sa objímeme, že to dobre dopadlo. A štvrtá vec sú prednášky, s edukačnou zónou som vlastne začínala.
Ako sa vzdelávanie na erotický veľtrh dostalo? Neozývali sa hlasy, že predsa nie ste osvetový spolok ani vysoká škola?
Keď som prišla s edukačnou zónou, vlastne ma nikto nebral veľmi vážne, nikto to príliš neriešil. (smiech)
To hovoríte o kolegoch. Ale čo prednášajúci, chceli k vám prísť? Možno to chcelo trochu odvahy.
Áno, tí prví vlastne vôbec nevedeli, do čoho idú. Navyše to väčšina robila dobrovoľne, keďže to bolo nové, nebol na to rozpočet. Za to by som im chcela spätne veľmi poďakovať. Na rovinu poviem, že zo začiatku to bol taký pokus-omyl: uvidíme, čo z toho bude. A dopadlo to skvele. Druhý rok sme to posunuli zase o kus ďalej. A potom sme mali šťastie na partnera, ktorý je už druhý rok garantom tejto zóny. Zároveň kolega Jakub hovorí, že sa z toho stal silný marketingový nástroj – ako veľtrh priblížiť ľuďom, ktorí nejdú primárne po show alebo erotike, ale skôr po edukácii.
Kto chodí na prednášky, dá sa to zovšeobecniť?
Skôr mladšie publikum. A zodpovedá to aj štatistikám: mladá generácia začína so sexom neskôr než predchádzajúce. Aj spôsob zoznamovania je iný. A iné je aj premýšľanie o sexualite, vidím to aj na kolegoch a kolegyniach okolo dvadsiatky. To všetko sa stretáva s tým, že na prednášky o tom, čo má kto rád, ako sa o seba starať a ako o veciach hovoriť, chodia skôr tí mladší.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee
