💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Psychoterapeutka tvrdí, že všetkých neverníkov spája „mŕtvosť“ - emocionálne otupenie.
- Ide o vnútorný pocit prázdna, rutiny a straty iskry vo vzťahu.
- Odborníčka Jess Matthews opisuje štyri hlavné prejavy tejto „mŕtvosti“.
- Nevera často nie je pomstou, ale útekom pred pocitom, že človek je „neživý“.
Skúsená psychoterapeutka a autorka kníh Esther Perel už roky skúma, prečo ľudia podvádzajú. A hoci sú štatistiky kruté, v Británii sa podľa prieskumov prizná k nevere každý piaty dospelý, Perel tvrdí, že všetkých týchto ľudí spája jeden zvláštny psychologický stav, píše portál LadBible. Nazýva ho „deadness“, čo môžeme preložiť ako mŕtvosť.
Podľa nej sa tento pojem v jej výskumoch objavuje stále dokola. A nejde o výčitku ani nálepku, ale o pomenovanie vnútorného pocitu, ktorý sa u mnohých objaví ešte skôr, než príde samotná nevera.
Čo je vlastne „mŕtvosť“?
Austrálska vzťahová expertka Jess Matthews, ktorá rozoberá Pereline výskumy, vysvetľuje, že výraz znie dramaticky, ale realita je omnoho tichšia a nenápadnejšia. Ako vysvetľuje: „Hoci to slovo môže znieť dramaticky, v skutočnosti opisuje stav, ktorý sa potichu vplíži do mnohých dlhodobých vzťahov: emocionálne otupenie, odpojenie a pocit osobnej erózie.“
Podľa nej je to „sliepka alebo vajce“ problém - niekedy vznikne zo vzťahu, inokedy z človeka. „Mŕtvosť môžeme zažiť ako jednotlivci vo vzťahu alebo ju cítiť v samotnej dynamike spojenia,“ pokračuje. Prejavuje sa rutinou, monotónnosťou, potláčaním emócií a vytrácaním túžby. Miluješ svojho partnera, ale zároveň sa ťa drží pocit, že niečo zásadné chýba.
Ako vyzerá „mŕtvosť“ v praxi
Matthews tvrdí, že ľudia, ktorí tento stav zažívajú, prejavujú najčastejšie tieto štyri symptómy:
- Začínate sa cítiť viac ako kamaráti než ako partneri.
- Svoj osobný život vnímaš ako nudný alebo prázdny.
- Si neustále v role rodiča, mediátora alebo toho, kto drží všetko pokope.
- Zaniká spontánnosť aj intimita - všetko je predvídateľné.
Ako „mŕtvosť“ vedie k nevere
Podľa Matthews ľudia vo väčšine prípadov nepodvádzajú preto, aby niekomu ublížili. Ide o niečo úplne iné: „Neverníci sa nechcú pomstiť. Chcú sa znova cítiť živí.“ Nevera sa tak stáva únikom od otupenia, niekedy dokonca pokusom o „vzkriesenie vlastného ja“.
Matthews to zhrňuje jasne: „Z toho, čo som videla, nevera vychádza najmä zo sebectva. Je to vedľajší produkt pocitu nedostatku alebo neistoty v sebe samom.“ A hoci to neospravedlňuje žiadne klamstvo či zradu, odhaľuje to dôležitú vec: Neverných partnerov často neženie túžba po niekom inom, ale hlboký strach z toho, že sa sami seba už necítia ako kedysi.