💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Josh sledoval porno hodiny denne a úplne ho to odpojilo od skutočných ľudí.
- Po každom pozeraní ho zaplavil pocit hanby a viny.
- Úprimný rozhovor s rodičmi bol moment, ktorý mu zachránil psychiku.
- Opisuje, že pornografia mu nahradila bežné vzťahy a intimitu.
Josh Lane pre portál LadBible otvorene priznal, že pornografia mu zničila celé dospievanie. V rámci kampane For F**k‘s Sake hovorí o tom, že sledoval videá celé hodiny a vôbec si neuvedomoval, aký dopad to má na jeho psychiku.
V posledných rokoch sa pornografia stala takmer epidemickým javom. Deti a tínedžeri sa k nej dostávajú v extrémne mladom veku, čo bol aj jeden z dôvodov, prečo britská vláda prijala nový Online Safety Act, ktorý má obmedziť prístup maloletých k pornografii.
Odborníci upozorňujú, že sa mladí ľudia učia o sexe z extrémne nerealistických videí, čo im úplne skresľuje očakávania. Niektorí muži dokonca zaznamenávajú problémy s výkonom v reálnych situáciách - a to len preto, že ich mozog je preťažený rýchlymi dopamínovými hitmi z videí.
Objektifikoval som úplne každého
Josh priznáva, že jeho správanie postupne prešlo hranice, ktoré by nikdy nečakal. „Iba som objektifikoval každého a každého som vnímal sexuálne,“ povedal.
Sledovanie pornografie mu síce prinieslo krátkodobý pocit uspokojenia, no po každom zhliadnutí prišiel psychický pád. „Po každom pozeraní ma okamžite zaplavila hanba a vina.“ Snažil sa to skrývať, a práve to v ňom podľa vlastných slov budovalo ešte väčší stres a izoláciu.
Útek do anonymného sveta obrazovky
Najdesivejšia časť? Josh prestal používať vlastný telefón, aby mal pocit, že má situáciu pod kontrolou. Namiesto toho pozeral porno na zariadeniach iných ľudí v domácnosti. Od 14 rokov sa začal uzatvárať do seba. Opisuje, že postupne stratil schopnosť nadviazať normálne vzťahy a intimitu.
„Pornografia sa stala mojím únikom. Najprv to bolo o tom, že som sa chcel cítiť dobre, ale neskôr ma to len izolovalo.“ V istom momente mal pocit, že jediným „vzťahom“ v jeho živote je pornografia, „čo samozrejme nie je vzťah, pretože to nie je obojstranné.“
Zlom nastal v momente, keď Josh konečne otvorene prehovoril s rodičmi. Úprimný rozhovor bol prvým krokom, ktorý mu umožnil vyhľadať odbornú pomoc a začať riešiť problémy s duševným zdravím. Preto treba myslieť na to, že aj napriek rôznym sprísnením legislatívam