Po jednej rodinnej oslave v Považskej Bystrici som akútne potreboval psychoterapiu. Pri oslavách v Považskej Bystrici alkohol funguje ako časovaná bomba a už tam chodím pripravený, že sa zomelie nejaká veľká dráma. Avšak teraz boli všetky moje očakávania prekonané.
Celý incident sa odohral pri sledovaní lyžovania v televízii. Ľudia fandili Vlhovej. Keďže Vlhová nevyhrala, jeden podgurážený člen rodiny hľadal vinníka a našiel ho v černochovi, ktorý sedel pri vedľajšom stole. A tak začal vykrikovať, že čo sa ten čierny usmieva, on určite neprial Vlhovej, on je tu iba na návšteve a my sme tu doma!
Reálne ma to zasiahlo, lebo v podobných situáciách som sa ocitol aj ja a raz to nemalo ďaleko od fyzického násilia. Asi sa to bežne deje aj iným queer ľuďom, že sa v podnikoch stávajú terčom podnapitých jedincov. Som citlivý na situácie, keď niekto útočí, aby sa ten druhý cítil nepríjemne.
Pár dní na to som si zaplatil 60 eur u psychológa, aby sme si celú situáciu rozobrali a dal mi návod na duševnú rovnováhu. V prvom rade by som mal zredukovať počet návštev v Považskej Bystrici. Tiež mi povedal myšlienku, ktorá vo mne zarezonovala. Hovoril som mu, že takéto situácie začali eskalovať po voľbách, ale on ma opravil, že tí ľudia boli takíto aj predtým. Vo väčšine populácie drieme niečo patologické, čo sa pri istých podmienkach začne prejavovať. Napríklad, počas vojny sa aj bežní ľudia začnú správať ako zvieratá. A my sme sa aktuálne dostali do situácie, keď sa ľudia prestali hanbiť za svoj primitivizmus. Jednak to môžeme sledovať na sociálnych sieťach, kde si ľudia ventilujú svoju agresivitu a hecujú sa v tom, kto napíše väčšiu hlúposť. To vytvára dopyt po politikoch, ktorí pristúpili na pravidlá tejto hry a cielia na najnižšie pudy. Vďaka tomu vo voľbách uspela Slovenská národná strana.
Hneď po voľbách Andrej Danko ukázal prstom na tanečníka z Kórey v súbore baletu SND, o ktorom si myslí, že nemá u nás čo robiť. Ešte širšie bojové pole si vytýčila Martina Šimkovičová a rozhodla sa znepríjemňovať život queer ľuďom. Keď vidím ich prejavy, nemám dojem, že by som sledoval štátnikov. Skôr mi to pripomína primitívne silácke reči v krčme. Takéto spôsoby však prenikajú do celej spoločnosti a ich cieľom je, aby sa istá časť obyvateľstva na Slovensku cítila nepríjemne. A tých 5,62 percent obyvateľstva, ktorí volili SNS, sa začínajú cítiť, že oni jediní sú tí „normálni“ a prestávajú sa hanbiť za svoj primitivizmus.
Minulý rok sme dostali ako spoločnosť dve facky. Jednou bola nehoda na Zochovej, keď opitý vodič zabil päť študentov. O pár dní neskôr študent sfanatizovaný konšpiračnými teóriami zastrelil dvoch queer ľudí. Andrej Danko a Martina Šimkovičová šliapu po pamiatke obetí. Danko vrazil autom do semaforu, bagatelizoval celú situáciu a celým postupom zanechal vo vzduchu otázku, či nemal vypité. A aj po tejto udalosti sa stále cíti kvalifikovaný na hlavu štátu. Martina Šimkovičová stopla projekty na boj proti dezinformáciám, útočila na organizácie venujúce sa hoaxom a naďalej sa snaží vytvárať negatívne emócie voči LGBTI+.
Slovensko sa ani po dvoch fackách neprebralo. Skôr sa celá situácia zhoršila. Queer ľudia to aktuálne majú na Slovensku ešte ťažšie. A ako chodec sa tiež necítim bezpečnejšie, keď prechádzam cez cestu.
Od psychológa som si neodniesol návod, ako sa mám s celou situáciou vyrovnať. Jeho hlavný odkaz bol, aby som si dával pozor na to, akými ľuďmi sa obklopujem a mal by som uprednostňovať prostredie, ktoré ma kultivuje a umožňuje mi rásť. To je v niektorých prípadoch náročné aj vzhľadom na rodinné väzby. Napriek jeho varovaniam som sa počas Vianoc zastavil v Považskej Bystrici a ako darček som tam nechal kuchársku knihu s receptami z rôznych kútov sveta. Malo to pre mňa filozofiu, že aj jedlo môže komunikovať prínos iných kultúr.
Dnes som podpísal petíciu na odvolanie Martiny Šimkovičovej a večer sa chystám na protest. Lebo ešte stále si myslím, že za primitivizmus by sa mali ľudia hanbiť.
