Septembrové voľby budú dôležité. Jednak si volíme predstaviteľov, zároveň však ich výsledok bude správou o stave spoločnosti. Keď zvíťazila Zuzana Čaputová, pre mnoho ľudí to bol šok. Rozvedená žena, ktorá by súhlasila s adopciami pre homosexuálne páry? Ako sa toto mohlo stať? Víťazstvo Zuzany Čaputovej bol signál, že v spoločnosti sa niečo pohlo, pretože kedysi by jej kampaň predstavovala politickú samovraždu.
So Slovenskom to však väčšinou vyzerá tak, že krajina spraví jeden krok dopredu, následne spanikári a spraví dva kroky naspäť. Súčasná politická kampaň nastoľuje dôležité otázky, či chceme ísť dopredu, alebo dozadu. Po útoku na Zámockej sa žiadala reflexia, ako sa spoločnosť postaví k LGBTI+ otázke. Politici pri moci sa k útoku postavili tak, že vycítili politický kapitál v kopaní do zranenej menšiny. Avšak najnovšie sa po kauze Borisa Kollára otvára otázka: Toleruje naša spoločnosť domáce násilie?
Boris Kollár je schyzofrenický typ politika, ktorého deklarované hodnoty sú v rozpore s jeho správaním. Na jednu stranu sa profiluje ako politik brániaci kresťanské tradície, zároveň je však najznámejší vyznávač mnohoženstva na Slovensku. K jeho nedotknuteľnej pozícii mu pomohli aj vtedajší koaliční partneri, ktorí hlasno deklarovali kresťanské hodnoty a pri otázke ohľadom promiskuity Borisa Kollára radšej mlčali. Medzi nimi bola aj Anna Záborská, ktorá by chcela mať pod kontrolou reprodukčné orgány Sloveniek, ale reprodukciu Borisa Kollára považovala za súkromnú záležitosť.
Ak niekto strieda partnerky, je to jeho osobná vec. Ak sa však takýto človek tituluje za ochrancu konzervatívnych hodnôt, je klamár. Avšak teraz sa otvára ešte vážnejšia téma. Je v poriadku, ak druhý najvyšší ústavný činiteľ zbije ženu? Boris Kollár na otázky ohľadom incidentu odpovedal, že ho Barbora Richterová vyprovokovala a spravil by to znovu, lebo život jeho syna bol v ohrození. Barbora Richterová zase tvrdí, že Boris Kollár klame. Každý má svoju verziu. Ak však táto kauza prehrmí bez následkov, môže to znamenať nebezpečný precedens. Agresori pri domácom násilí často necítia vinu, lebo sa považujú za obete, ktoré boli vyprovokované druhou stranou. Rétorika Borisa Kollára validuje takéto správanie, keď si žena podľa jeho slov zaslúžila bitku. Rovnako to znižuje všeobecnú dôveru v riešení prípadov domáceho násilia, keď sa ženy boja vypovedať, aby neboli označené za klamárky.
Kto má však v celej kauze jasno, je bratislavský arcibiskup Stanislav Zvolenský, ktorý plánuje s Borisom Kollárom odhaliť súsošie Cyrila, Metoda a Gorazda na Bratislavskom hrade. V tomto prípade sa cirkev ukazuje ako inštitúcia, ktorá potrebuje udržiavať pri živote skanzen stredovekých hodnôt, ale zlyháva v reflexii dnešnej doby. Súsošie svätcov totiž iba prispieva k vytváraniu vyprázdnených symbolov minulosti. Pred hradom si SMER postavil Svätopluka, teraz Boris Kollár v rámci predvolebnej kampane odhalí sochu vierozvestcov a pritom nikto z týchto politikov nespravil zásadný krok k funkčnému školstvu, ktoré by vzdelávalo o histórii národa a hlbšiemu pochopeniu historického kontextu nepriateľstva Svätopluka a vierozvestcov.
V súčasnej situácii cirkev bije na poplach pred LGBT nástrahami voči tradičnej rodine. Na Slovensku je však tradičná rodina ohrozená zvnútra, pričom jednou z nástrah je aj domáce násilie. Pred hriechmi väčšiny a jej obeťami však cirkev ostáva slepá.
Keď vypukla kauza zbitej influencerky Rachel, televízia Markíza okamžite prerušila spoluprácu s Tomym Kottym kvôli škodám na reputácii. Televízia si v momente uvedomila, aký dopad by mal násilník na televíznych obrazovkách. V prípade Borisa Kollára na čele parlamentu môžu byť škody ešte väčšie, lebo sa nejedná iba o divákov Farmy, ale o celú spoločnosť. Vlády Igora Matoviča a Eduarda Hegera spôsobili hlboké škody na dôvere občanov voči inštitúciám, taktiež Kollárove pôsobenie hovorí o arogancii moci voči slabším.
Na jeseň si budú ľudia voliť nových poslancov do verejnej služby. Preto je načase hodnotiť nielen deklarácie politikov, ale aj ich skutky. A voličky a voliči Borisa Kollára by si mali uvedomiť, že očakávajú zmenu k lepšiemu od človeka, ktorý nemá základnú úctu ani voči matke svojich detí.